Kapitalizmus má problémy

16.03.2011 18:00

V roku 2008 sa zatriasol finančný trh. Vlády začali do bánk pumpovať zdravé prostriedky (USA) alebo choré banky znárodnili (Británia, Island). Dnes sme v ďalšej etape - sprísňovania regulácie.

V lete americký Kongres obmedzil možnosti, aby banky používali peniaze vkladateľov na špekulácie. Čiastočne tak obnovil legislatívu, ktorú prijala Rooseveltova vláda počas Veľkej krízy a ktorú s liberalizačným humbugom zrušili v roku 1999. Po celom svete sa sprísňuje dohľad na finančnými derivátmi, s ktorými sa už nedá obchodovať bez registrácie.

Európska únia vytvorila ústredné regulačné orgány. Od januára tak máme napríklad nový dozorný orgán pre banky. Inde sa mení samotná forma riadenia. Vo Veľkej Británii práve začína fungovať výbor finančnej politiky. Ide o orgán pre reguláciu systémového rizika so širokými právomocami, môže napríklad nariadiť bankám zvýšiť rezervy. V rámci Bank of England bude pôsobiť ako dvojča výboru menovej politiky, orgánu, ktorý cez úrokové miery kontroluje peňažnú zásobu. Britská vláda navyše zvažuje, či banky nerozdelí na menšie, aby vytvorila konkurenčné prostredie.

Končia sa problémy bankového sektora? Nie, stále je nastavený na krátkodobé zisky. A ďalším prejavom problémov je takzvaná európska dlhová kríza. Regulačné orgány v čase americkej krízy od bánk chceli, aby posilnili svoju kapitálovú základňu. Tie začali nakupovať vládne dlhopisy. Vrátane gréckych, írskych… Dnes európske vlády oba štáty zachraňujú, aby zachránili banky.

Finančný trh funguje vo zvláštnej slučke. Veľkí hráči sú schopní zarábať na špekulatívnych obchodoch a útokoch a popri tom sa neprestajne refinancovať v Európskej centrálnej banke. Prominentný francúzsky ekonóm André Orleán pred pár mesiacmi spolu s kolegami proti tomu inicioval protestný manifest. Dokument podpísali ďalšie tisíce akademikov.

Faktom však zostáva, že riešenie nie je jednoduché. Za stenou politického cirkusu vzhľadom na Pakt konkurencieschop­nosti ide o to, ako zmeniť fungovanie bánk aj kapitalizmu ako takého.

Ekonomické problémy pred 30 rokmi Západ vyriešil politickou revolúciou. Nová pravica so symbolickými vodcami ako Margaret Thatcherová vytýčila dve línie zmeny. Vnútri štátov sa zdôrazňoval blahobyt strednej triedy, s podporou konzumného kapitalizmu. Ten dostal strednodobý impulz cez globalizáciu a vytvorenie globálnej periférie s lacnou pracovnou silou.

Súčasne sa dereguláciami uvoľnili ruky finančnému kapitálu a veľkým firmám. Tie, podobne ako bohatí jednotlivci, platia iba minimálne dane. Mamutie spoločnosti sú zároveň pod kontrolou menšiny – manažmentu, fondov a boháčov. Inkorporačné právo mnohých populárnych súdnych systémov nedáva drobným akcionárom veľa šancí ani vtedy, ak sa spoja.

Absurdít je veľa a rastie nevôľa. Sme na prahu veľkých zmien? Nuž, nevidno jasné alternatívy. A na Západe politickú opozíciu často tvoria profesionálni aktivisti, akademici, študenti, ľudia z tretieho sektora. A tí majú ešte menší zmysel pre racionalitu ako bankári. Ekonomicky sa však tento spôsob kapitalizmu do značnej miery vyčerpal.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku