Grécke mýty

10.05.2011 22:00

Zaslúžia si "nenásytní Gréci" záchranu? Žiaľ, táto diskusia väčšinou nemá s racionalitou nič spoločné. Väčšina verejnosti, ale aj politikov problém chápe len hmlisto a pomáhajú si nezmyselnými metaforami. Politik vysvetľuje voličom prostredníctvom hypoték, že byť zadlžený je zlé. Je to vraj ako s ľuďmi. Ale krajiny zostávajú, kým ľudia nie. O tom vás presvedčí každý priemerný predajca životnej poistky.

Navyše často ide o plytkú moralistickú diskusiu, kde ekonómia má byť náhradkou náboženstva.

Bežnému Grékovi ťažko hovoriť, že nemal žiť nad pomery. Podľa čísel, ktoré pripravovala predchádzajúca konzervatívna vláda v spolupráci s investičnými bankami, bolo predsa všetko v poriadku. A to isté tvrdili aj ratingové agentúry. Prečo by mal mať iný názor rybár alebo pracovník miestneho úradu v Atike či na Peloponéze? Vláde veril a volil ju.

V skutočnosti nič v poriadku nebolo a medzi odborníkmi sa to vedelo. Iste, Gréci mali veľmi chaotické štatistiky, na čo ich Európska komisia mierne upozorňovala. Ak už nič iné, pri štedrých výdavkoch na olympijské hry či infraštruktúru však bolo jasné, že nie je všetko s kostolným poriadkom. Na konferenciách doktorandi diskutovali o tom, že je choré, ak má Grécko rovnaký rating ako Nemecko. Banky však brali ratingy ako Písmo sväté.

Ako je to s tým údajne neznesiteľným dlhom teraz? Bol vysoký už pred rokom 2010. Jeden ročný deficit, aj keď vysoký, situáciu nemôže meniť dramaticky. No na hystérii sa dá dobre zarobiť, a to sa deje.

Požičiam si dlhopisy za sto miliónov, predám ich, a keď cena klesne, kúpim príslušný objem za novú, oveľa nižšiu cenu a splatím pôžičku. Rozdiel je čistý zisk. Len čo to robí dostatočne veľký počet hráčov, ide o veľmi jednoduchý zárobok. Mnohí ekonómovia protestujú proti tomu, aby takíto špekulanti mali možnosť prefinancovávať sa z prostriedkov Európskeho systému centrálnych bánk, ale márne. Európska komisia minulý týždeň aspoň začala konečne vyšetrovanie derivátnych obchodov, ktoré špekulácie umožňujú.

Ale najmä: samotné Grécko by s európskymi garanciami všetko bez problémov ustálo. No zároveň sa rozpútal problém Írska, kde vláda prebrala záväzky za špekulatívne obchody bánk. Podobne, ako hrozí implózia špekulácií v Španielsku. A to je zločin – európsky daňový poplatník by nemal platiť za záväzky v súkromnom sektore.

Grécko nikdy do eurozóny nemali prijať. Samo osebe nie je problémom. Európski politici urobili pred rokom dve chyby. Po prvé, smerom ku Grécku mali povedať: máte rovnaké výdavky, ako bežná európska krajina, ale nemáte ich z čoho hradiť, pretože vaša elita platí oveľa menšie dane, ako iní bohatí Európania. A to sa musí zmeniť. Po druhé, k otázke reštrukturalizácie dlhu mali pristúpiť oveľa rozhodnejšie.

To je však naozaj zložitý problém. Vyriešia ho silnými rečami slovenskí politici? Nie. To, že na gréckej kríze naberajú lacné body u domáceho publika, im ťažko mať za zlé. Ale inak by sa mali predovšetkým snažiť, aby členstvo krajiny v EÚ aj v eurozóne zužitkovali pre krajinu čo najefektívnejšie. Pretože, čo sa týka napríklad efektivity práce s eurofondami, nie sme na tom oveľa lepšie, ako to nešťastné Grécko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku