Jediné, čo ich ešte ako-tak viaže k sebe, je prudká nostalgia za vládou, za vládnou mocou, za bohato využitou veľkou „nemocou“, za pôvodnou veľkosťou dnešnej straníckej korpuskuly, za podivuhodne prázdnou špajzou (mňam!), za priateľskou políciou, za dotáciami a všetkými podobnými pôžitkami zvýraznenými v dnešnom prazvláštnom stave štátnej pokladnice.
Čo však robiť? Najmä, keď sa oči ešte stále horúčkovito a lačno lesknú, keď sa navyknuté prsty ešte stále chvejú a nepokojne šmátrajú po čomsi uchopiteľnom v prázdnych regáloch dôkladne prejedenej budúcnosti? Zžieravý vnútorný nepokoj sa prirodzene spája s touto bolestnou nostalgiou a zúrivo manipuluje s kŕčmi zvieranou neviditeľnou rukou trhu, zúfalo nepretržite chniapajúcou po pomyselnej zmysluplnej márnivosti.
Vtedy je najlepšie, teda pre koaličnú politickú stranu, kúpiť niečo staré a známe, intelektuálne silne prispôsobené chápaniu spotrebiteľa. Určite teda nejde o staré gobelíny alebo o dajakú čínsku keramiku z obdobia dynastie Ming, ale napríklad to môže byť vrtuľník. Vo vrtuľníku je vždy niečo urputne domácke. Napríklad mäso s „vrtuľkami“ pripomína večeru pri kozube v rodinnom kruhu. Výraz „babkina vrtuľa“ – istotne nie náhodou – silne evokuje opätovné volebné víťazstvo OĽaNO v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. A podobne.
Preto tiež nie je náhoda, že ministerstvo vnútra kúpilo ešte za ministra Romana Mikulca (OĽaNO), teda tesne pred vyslovením nedôvery vláde, práve vrtuľník AW 189. Veď nejaký iný by ani nikto nechcel. Teda okrem armády, ktorá chce tiež taký nejaký, ale zase výlučne pre pravých slovenských „mariňákov“.
Maloverní a nerozhľadení voliči Mikulcovi vyčítajú, že vrtuľník je starý a taliansky, ba aj to, že stál ako dva nové. Pritom si však neuvedomujú, že pravá hodnota tohto vzácneho opotrebovaného prístroja spočíva v tom, že vydrží istotne dlhšie ako dva nové, pretože, aspoň podľa všetkého, nateraz vôbec nemôže lietať. V rozlete ho zastavil nielen jeho prirodzený technický stav, ale aj Úrad pre verejné obstarávanie. Vrtuľník stačí iba udržiavať v hangári, draho vycvičených pilotov zostáva ošetrovať a kŕmiť niekde v hoteli, prípadne na „slobodárke“.
Nepríjemné by bolo, keby mal niekam odviezť niekoho mimoriadne dôležitého. Napríklad Geissenovcov priamo do nášho turistického ruchu. Ale pritom by opäť musel byť vo vláde, či aspoň v Dubaji, Richard Sulík (SAS), lebo Geissenovcov možno podporovať iba z prostriedkov štátu.
Predseda OĽaNO Igor Matovič zase nakúpil 80 starých automobilov Fiat 500, teda v podobnom predvolebnom stave ako vrtuľník. Uhlíkovú stopu nebudú zanechávať príliš dlho. Zákerným predvolebným ťahom hnutia by mohli byť ešte žehličky na drevené uhlie, ktoré zanechávajú iba „drevenouhlíkovú“ predvolebnú stopu, tzv. „DrevO2“.