Menej zamestnancom a viac akcionárom

Podľa analýzy spoločnosti Mazars patrí Slovensko medzi krajiny, kde si štát percentuálne najviac odkrojí z peňazí predstavujúcich mzdy, platy a odmeny zamestnancov. Slováci dostanú z každého eura celkových pracovných nákladov firiem (hrubá mzda plus odvody zamestnávateľa) iba 51,87 percenta.

21.08.2023 14:00
debata (5)

Zvyšok prostriedkov vo výške 48,13 percenta zhltnú dane a povinné odvody. Slováci tak v tejto oblasti porážajú dokonca Nemecko aj Rakúsko. V týchto číslach však nie je zohľadnené nezdaniteľné minimum na zamestnanca ani daňový bonus na deti. Potom by to nebolo až také tragické.

V Rakúsku priemerná mzda dosahuje 4 497 eur, čo je v čistom asi 3 054 eur. Veľa závisí od širokého spektra daňových úľav a skutočnosti, že väčšina ľudí dostáva ročne vyplatených 14 plných platov. Rakúsku firmu stojí jeden zamestnanec s odvodmi mesačne až 5 827 eur. U nás je hrubá mzda na úrovni 1 296 eur, resp. v čistom 909 eur, čo pre firmu predstavuje náklady spolu s odvodmi 1 752 eur. Všetky tieto údaje sú nabalené aj o príjmy predstavujúce príplatky za prácu nadčas, vo sviatok či v noci. Tu si treba uvedomiť, že až dve tretiny zamestnancov zarábajú menej, ako uvádzajú štatistiky. Evidentne však slovenský zamestnanec zarobí iba tretinu mzdy rakúskeho pracovníka.

Zástupcovia zamestnávateľov na Slovensku sa oháňajú vo svojich argumentoch proti zvyšovaniu miezd a platov nižšou produktivitou práce v krajine a slabšou vymožiteľnosťou práva. Pritom práve ich reprezentanti môžu ovplyvniť ekonomický vývoj v krajine, odbúravanie administratívnych prekážok zo strany štátu a efektívnejšie riadenie spoločnosti.

V snahe hľadať recepty na znižovanie tempa rastu štátneho dlhu sa najmä v ČR snaží vláda presadiť zrušenie daňových výnimiek. Pritom podľa prieskumu Únie zamestnávateľských zväzov plánuje 94 percent zamestnávateľov zrušiť poskytovanie zamestnaneckých benefitov oslobodených obvykle od daní alebo aspoň od povinných odvodov poistného. V takom prípade firmám zostane čistý zisk, ktorý môžu použiť napríklad na výplatu dividend akcionárom. Keďže dividendy nadnárodných materských spoločností sú v EÚ často oslobodené od dane z kapitálových príjmov, zrušenie zamestnaneckých benefitov zvýši čistý odliv podielov na zisku do zahraničia. Na Slovensku to môže byť obdobné. To znamená, že nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií tradične zaplatia zamestnanci, ale nie samotní vlastníci firiem.

Slovensko patrí medzi štáty s najnižšími daňami týkajúcimi sa zdanenia výplaty podielov na zisku akcionárom alebo majiteľom s. r. o. Pri zavádzaní radikálnej ekonomickej reformy v roku 2005 bola výplata zisku oslobodená od akéhokoľvek zdanenia. V súčasnosti je výplata zisku majiteľom firiem zaťažená 7-percentnou sadzbou dane. Mnoho firiem dostalo u nás dlhodobé daňové úľavy na dani zo zisku ako investičnú pomoc na vytvorenie nových pracovných miest. Po novom sa však aj týchto firiem bude týkať tzv. dorovnávacia daň na úrovni 15 percent.

Pritom vo viacerých krajinách EÚ (napr. Maďarsko, Bulharsko, Írsko) sú tieto firemné dane nižšie. Nový model dane v EÚ sa bude týkať nadnárodných skupín s globálnymi ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur. Tým by sa malo zabezpečiť ich zdanenie v SR sadzbou 15 percent a obmedziť dodanenie týchto firiem obvykle v oveľa bohatších materských štátoch.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 5 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #priemerná mzda #dane a odvody