Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ si až 94 % opýtaných myslí, že budúca vláda by mala reformovať zdravotníctvo. Potreba zlepšiť priestorovú, časovú a aj finančnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je zrejmá.
Finančné náklady zdravotnej starostlivosti bývajú ťaživé, no pre blízkych vieme obetovať mnoho. Farbisto o tom rozprávala pani z Prešova, volajme ju Ruženka, v staršom výskume rodinných histórií. Jej dcéry sa narodili s vykĺbenými nôžkami a ich liečba trvala dlho. Lekárom na kontrolách zaplatila toľko, že „by sme si mohli kúpiť pekné nové auto“.
Rozprávala tiež, že lekári príčinu vysokých horúčok jej najmladšej dcérky začali poriadne vyšetrovať až vtedy, keď im dala obálku: „Samozrejme, hej, keď nedávaš, na to neprídu, to môžeš kľudne napísať, že všade len treba strkať, a že je to smutné, že od chudobných ľudí berú…“ Svoju kritiku však ukončila s tým, že tú kopu peňazí neľutuje, pretože zdravie jej detí je pre ňu najväčšia odmena.
Ruženkina skúsenosť bola z konca 80. rokov, teda v bývalom režime, a v ňom prevažovala mienka, že známosti rozhodujú o lepších službách a možnostiach. A kto známosti nemá, neostáva mu iné, ako dávať obálky a naturálne dary.
Ešte aj na prelome storočia vo verejnej mienke prevažoval názor, že úplatky sú v zdravotníctve bežné. Prognóza vývoja spoločnosti do roku 2020 z toho vychádzala a navrhovala ako účinný recept zmeniť „pravidlá fungovania“, aby sa občania nedostávali do dilemy medzi nemorálnym úplatkom a nedostatočnou službou.
Pravidlá fungovania nášho zdravotníctva odvtedy prešli niekoľkými reformami. Existujú štandardné verejné cenníky zdravotníckych úkonov, finančná spoluúčasť pacientov má jasné pravidlá. Pred jedenástimi rokmi Lekárske odborové združenie prišlo s morálne ozdravnou kampaňou „Ďakujem, úplatky neberiem“. Jej súčasťou a cestou ako „odučiť“ pacientov od starých praktík malo byť nosenie odznaku s názvom kampane. Vtedajší aj súčasný predseda LOZ napísal o skúsenostiach s nosením odznaku peknú reflexiu. Bola v nej aj veta, že pre poslancov NR SR má odložených 150 takých odznakov.
Dnes je v popredí verejnej pozornosti nedostatok atestovaných lekárov a zámery zdravotníkov opustiť pracovisko, krajinu či profesiu. Neoficiálne platby za lekárske výkony nie sú témou. Tento status im opäť vrátili výsledky reprezentatívneho výskumu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnené minulý týždeň. V ambulantnej sfére je podľa nich dávanie peňazí mimo štandardne zverejneného cenníka zriedkavé (10 %). V prípade operačného zákroku naopak. Až 80 % opýtaných, ktorí boli operovaní, dalo svojmu operatérovi peniaze navyše.
Prečo to tak je? Stále neveríme v dostatočnú zdravotnú starostlivosť bez osobnej pozornosti? Možno by náš strach znížilo niečo také očividné ako tie Visolajského odznaky. Nie je čas ich opäť vytiahnuť?