Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko je podľa prieskumov druhou najsilnejšou stranou, jej podpora sa oproti posledným voľbám zdvojnásobila takmer na dvadsať percent. Francúzsky Národný front delí percento od toho, aby prieskumy verejnej mienky viedol. K tomu pripočítajme fakt, že krajná pravica a nacionalistické strany vedú vládu v Taliansku, Maďarsku a Poľsku, od jej podpory závisí vláda vo Švédsku, v Bulharsku, Lotyšsku, Belgicku, mimoriadne silná je v Rakúsku a vo Fínsku a čoskoro môže byť súčasťou vládnej koalície v ďalších krajinách vrátane Slovenska.
Popularitu krajnej pravice živila v posledných rokoch každá európska kríza: od hospodárskej cez problémy eurozóny, migráciu po pandémiu. V každej z nich využívali jednoduchú ideológiu zloženú zo xenofóbie, z vypätého nacionalizmu, kultúrneho konzervativizmu a kritiky „liberálnych elít“. Pomáhalo im, že Európska únia a členské štáty skutočne nedokázali viaceré problémy riešiť dostatočne efektívne, no legitimizoval ich aj fakt, že časť krajne pravicovej rétoriky preberali aj mainstreamové strany.
Teraz je ich veľkou témou vojna na Ukrajine. Väčšina krajne pravicových strán má proruské postoje (vrátane kontaktov na putinovský režim) a žiadajú skončenie pomoci Ukrajine a zrušenie protiruských sankcií – často sa pritom skrývajú za požiadavku „mierových rokovaní“.
Vplyv krajnej pravice bol doteraz najmä nepriamy, najmä v otázkach migrácie či prístupu k etnickým a sexuálnym menšinám. Dostala sa aj do vlády (napríklad v Rakúsku), jej schopnosť presadiť program bola obmedzená a strany často končili po korupčných škandáloch či vnútorných rozporoch.
Situácia sa však môže zmeniť, najmä ak bude rásť podpora krajnej pravice vo veľkých krajinách, ako je Nemecko či Francúzsko. Niežeby bezprostredne hrozilo, že sa tam dostanú k moci: parlamentné voľby v Nemecku budú až na jeseň 2025 (ak sa, pravda, nerozpadne vládna koalícia), Francúzi budú voliť prezidenta/ku a Národné zhromaždenie dokonca až v roku 2027.
Na budúci rok sa však budú konať voľby do Európskeho parlamentu a zatiaľ to vyzerá, že krajne pravicové a nacionalistické strany v nich dosiahnu veľmi dobrý výsledok. O to viac, že mnoho voličov vníma eurovoľby ako príležitosť na protest proti vládnym stranám či „politickému mainstreamu“ – a dnes získava protestné hlasy najmä krajná pravica.
Dobrý výsledok krajnú pravicu ešte viac legitimizuje. U európskych konzervatívcov môžu zosilnieť hlasy volajúce po spolupráci „konzervatívnych a národných síl“ ako protiváhe stredoľavých a liberálnych strán. Otvorená spolupráca konzervatívcov s krajnou pravicou a nacionalistami sa tak stane v Európe novým štandardom aj na národnej úrovni.