Čo by skutočne nasledovalo, keby nás v auguste neobsadili okupanti, pravdupovediac, nevieme. Reformný proces sa zastavil, jeho predstavitelia stratili politický vplyv a občania sa postupne zmierili s realitou alebo emigrovali. Nedá sa však vylúčiť, že nebyť okupácie, vývoj by sa uberal k tomu, čomu sa dnes hovorí farebné revolúcie. Tie zvyknú meniť režimy a bývajú nákazlivé.
Z priveľkej demokracie a slobody v Československu mali strach okrem sovietov i komunisti vo východnom Nemecku, Poľsku a Maďarsku. Bola ich obava, že namiesto zlepšovania socializmu nakoniec zutekáme ku kapitalizmu, nereálna?
Históriu nemožno vysvetliť bez zohľadnenia životnej skúsenosti jej aktérov. V roku 1968, 23 rokov po 2. svetovej vojne, v spoločnosti jasne prevažovali ľudia s pozitívnym vzťahom k Sovietom, ktorí nás zachránili pred genocídou plánovanou nacistickým Nemeckom, ľudia s negatívnou skúsenosťou s predvojnovým kapitalizmom, ktorý zapríčinil hrôzy vojny, a tiež ľudia, ktorí vybudovali svoju republiku a boli na to hrdí. Vtedajšiu spoločenskú atmosféru si sotva dokáže predstaviť dnešný väčšinový občan, ktorý Rusmi pohŕda, Nemcom sa vnucuje a ku kapitalizmu nevidí alternatívu.
V ruku 1968 nemal na zlepšovaní a prípadnom úspechu socializmu záujem ani kapitalistický Západ. Väčšiu šancu na úspech mal kapitalistický sociálny štát v súťaži so socializmom stagnujúcim, byrokratickým, direktívnym, neslobodným. Okupácia Československa bola pre Západ významný bonus a občania Západu vďačili Sovietskemu zväzu za 20 rokov komfortného sociálne ohľaduplného kapitalizmu. Až rezignácia konkurenčného Východu na socializmus po roku 1989 znamenala pre Západ skutočnú hrozbu, ktorou býva strata nepriateľa.
Koniec socializmu po roku 1989 bol i začiatkom konca „slušného“ kapitalizmu. Voľnú cestu mal pred sebou kapitalizmus pre všetkých: globálny, korporátny, mafiánsky, asociálny a nedemokratický. S unipolárnym svetom, ktorý ovláda jeden hegemón a jediná ideológia, nie je problém v samotnej unipolarite. Problém je v tom, že globálny kapitalizmus, systém, ktorý sa zrodil na troskách ideológií súťažiacich o podporu občanov, nemá konkurenciu. O podporu občana nemusí súťažiť. Nemá s kým. Netreba sa mu starať o občanove potreby. Dokáže občana jednoducho zmanipulovať, kontrolovať a ovládať.
Globálny kapitalizmus perverzne profituje z toho, s čím socializmus a slušný kapitalizmus museli bojovať. Ideológie súťažiace, kto ponúkne ľuďom lepší život, nahradil systém, ktorý garantuje temnú budúcnosť.
Nič netrvá večne. I dnešná vojna západných a východných kapitalistov o zdroje vyvolá dopyt po spoločenskom systéme, ktorý zohľadní záujmy normálnych ľudí.