V súkromnom sektore je na rozhodnutí podnikateľa, ktorú banku si zvolí pre vedenie svojho bankového účtu. Na trhu existuje množstvo komerčných bánk, ktoré sa odlišujú svojimi podmienkami, cenotvorbou a poskytovanými službami. Žiaľ, na Slovensku je bežné, že rovnakú slobodu vo výbere banky, bankového produktu a finančných nákladov spojených s vedením bankových služieb majú aj inštitúcie verejnej správy – teda obce, verejné inštitúcie sociálnych služieb, knižnice, kultúrne strediská, školy (okrem verejných vysokých škôl), financované zo štátneho rozpočtu vo verejnom záujme.
V praxi majú štatutári (predovšetkým riaditelia) verejných inštitúcií možnosť vybrať si banku podľa svojho vlastného uváženia. Nie vždy je tento výber uskutočnený tak, aby sa dalo povedať, že príslušná verejná inštitúcia koná so starostlivosťou riadneho hospodára. Môže sa stať, že kompetentní vo vidine napríklad daru vo forme fľaše vína s logom banky alebo VIP vstupenky na premiéru divadelného predstavenia podľahnú pokušeniu a uzatvoria nevýhodnú zmluvu.
Žiaľ, v súčasnosti neexistuje celkový prehľad výdavkov za bankové služby vo verejnej správe. Ak by takýto prehľad existoval, jeho výsledky by boli zaiste zaujímavé a výsledná suma, ktorú inštitúcie verenej správy utratia v prospech súkromných bánk, by bola alarmujúca. Vo výsledku tak vo verejnej správe môžu existovať nevýhodné zmluvy s vysokými poplatkami za vedenie bankového účtu, žiadne úročenie či vysoký poplatok za zmenu disponenta. Inými slovami, ak by ste si mali účet za takýchto nevýhodných podmienok vybrať pre svoju súkromnú firmu či pre seba, neurobili by ste to.
Ako je možné takýmto situáciám predísť? Riešenie existuje a v súčasnosti ho už používajú ministerstvá či štátne fondy. Štátna pokladnica ako príspevková organizácia predstavuje prostriedok na centralizáciu príjmov a verejných rozpočtov – zjednodušene povedané, ide o „štátnu banku“ pre potreby štátu. V zmysle zákona môžu služby Štátnej pokladnice využívať aj subjekty verejnej správy, ktoré s pokladnicou uzatvoria písomnú dohodu. Uzatvorením dohody získajú inštitúcie verejnej správy prístup k bankovým službám a svoje účty môžu mať vedené v Štátnej pokladnici.
Z pohľadu efektívnosti výkonu verejnej moci úspory financií by bolo najvýhodnejšie, ak by každá obec, mesto, knižnica či škola mala vedený účet v štátnej inštitúcii, už len kvôli prehľadu. Ušetrili by sa tým nemalé finančné prostriedky na bankových poplatkoch. Z pohľadu samospráv predstavuje centralizované využitie bankových služieb úsporu, ktorá nemá nepriaznivý vplyv na občanov.
Sčítaním aj na prvý pohľad zanedbateľných položiek, ako sú výdavky na bankové služby verejnej správy v celoslovenskom meradle získame zaujímavú sumu, ktorá by mohla zostať v štáte, keďže sú to verejné zdroje a ich použitie je možné výlučne vo verejnom záujme.