Iba začíname tušiť, že sa tu črtajú hrozby, ktorým sa bude treba brániť. Mimoriadne zákerná je globalizácia myslenia, keď sa likviduje odstup, možnosť vidieť svet z viacerých uhlov pohľadu.
V tomto predvolebnom čase sa ponúka príklad mediálnej družby slovenského a českého mainstreamu. České médiá rezignujú na možnosť referovať o nadchádzajúcich slovenských voľbách z nezaujatého odstupu. Osvojujú si propagandu, dnes sa tomu hovorí „naratívy“, slovenského hlavného prúdu.
Politické strany, ktoré na Slovensku médiá častujú hanlivými adjektívami, môžu v Česku rátať s identickými nálepkami populizmu, extrémizmu, nacionalizmu či fašizmu. Opakuje sa situácia, keď pred českými voľbami slovenský mainstream otrocky kopíroval české mainstreamové „naratívy“.
Raz sa politika redukuje na Antibabiš, inokedy na Antifico. Je ťažko predstaviteľné, že by sa zo slovenského odstupu objektívne referovalo o Andrejovi Babišovi, o ktorom z odstupu zisťujeme, že v porovnaní s dnešnou českou vládou išlo o schopného profesionála, ktorého vymeniť bola tragická chyba. Podobne od českého mainstreamu určite nehrozí, že z odstupu zhodnotí Roberta Fica ako realistu a pragmatika, ktorého Slovensko potrebuje, ak ho Brusel s Američanmi nemajú zožrať zaživa. Čosi také sa v českých médiách hlavného prúdu určite nenapíše.
Globalizácia mainstreamu bráni otvorenej debate o politike, ekológii, ekonomike alebo o migrácii. Odstup, spojený s pochybnosťou, nedôverou či so skepsou, je nežiaduci. Globalizácia neráta s plánom B, nepripúšťa alternatívu, preto všetko, čo nekorešponduje s hlavným prúdom, ignoruje a odsúva na perifériu.
Pozorujeme mainstreamovú alergiu na pochybnosť, že vnucované pravdy sú konštrukcie zbudované z piesku. Alergiu na podozrenie, že sa tu hrá s falošnými kartami. Alergiu na nezávislé myslenie a vlastný názor, ak tento protirečí vnucovanému „naratívu“.
Ukazuje sa, že globalizácia má totalitné sklony. Považuje sa za dobro, ktoré sa oplatí šíriť silou. Pretože naša skúsenosť s globalizáciou je čerstvá, môžeme sa iba dohadovať, ako sa tento experiment skončí. Sme svedkami konca politiky? Staneme sa závislými od technológií, ktoré nebudú rátať s našou voľbou a budú neosobne určovať, čo je pre nás dobré? Blíži sa čas, keď odpadne pokušenie manipulovať voľby, aby dopadli „správne“, pretože sa ukáže, že je zbytočné voliť?
Je tu, samozrejme, i opačná možnosť. Tou je eventuálne sklamanie z globalizácie. Potreba dostať pod kontrolu to, čo nás kontroluje. Nie je nereálne predpokladať, že keď hlavný prúd vytesní na perifériu všetko, čo je nesúrodé, iné, slobodné, autentické, stane sa hlavný prúd sám perifériou. Kde je napísané, že sa globalizáciou končí dobrodružný príbeh človeka, ktorý večne čosi hľadá, nachádza, stráca, zachraňuje? Stalo sa už niekedy, že sa človek zmieril s tým, že už nič nové nebude? Periféria má budúcnosť.