Napriek tomu, dajme tej myšlienke šancu: vstup do Európskej únie bol krokom, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil politickú, ekonomickú aj spoločenskú trajektóriu Slovenska. Bez ohľadu na to, či rok 2004 považujete za to najlepšie, čo sa našej krajine v moderných dejinách stalo, alebo za „cestu do bruselského jarma“ (prípadne ste niekde medzi tým), bol to dôležitý moment. Preto nie je jedno, čo chcú politické strany s týmto úspechom/tragédiou/príležitosťou – vyberte si podľa chuti – urobiť. Pri rozhodovaní vo voľbách by sme to mali brať do úvahy.
S kolegami v EURACTIV analyzujeme programy politických strán v európskych a národných voľbách už od roku 2010. Čo-to si už pamätáme. Bojovníkov za suverenitu. Opatrné náznaky európskeho federalizmu. A, samozrejme, evergreen väčšiny strán: plátanie potreby verejných investícií v ľubovoľnej oblasti z „európskych peňazí“. Z tohto pohľadu nie sú blížiace sa voľby výnimkou. A neprinášajú ani žiadne veľké prekvapenia.
Napriek nespočetným krízam, nedoriešeným problémom, hádkam o podpore Ukrajiny, rozporuplným postojom k zelenej transformácii žiadna strana s reálnou šancou na vstup do parlamentu nežiada vystúpenie z EÚ. Len neofašistická Republika opatrne naznačuje, že ak sa nepodarí úniu okresať na „výlučne hospodárske združenie suverénnych národných štátov“, žiada referendum. Zdá sa, že fiasko s posledným pokusom o zber podpisov za referendum o členstve v EÚ bývalých kotlebovcov poučilo.
No netešme sa predčasne. Členstvo v únii sa nemusí skončiť rachotom, vystúpením krajiny. Môže umierať v pomalej agónii nezáujmu, rastúceho antagonizmu a vládnej politiky, ktorá krajinu v Európe postupne izoluje od všetkých potenciálnych partnerov, zameriava sa na blokovanie a vydieranie, namiesto hľadania spoločných riešení. A k tomuto postoju nemajú viaceré slovenské strany ďaleko. Dovolím si poskytnúť malý návod.
Pozor na tých, čo sa oháňajú „ochranou suverenity“ pred „centralizáciou z EÚ“. Prípadne sa za vás chcú „pobiť s Bruselom“. Väčšinou sa len snažia konzervovať svoje ideologické projekty (napr. extrémne konzervatívny pohľad na kultúrno-etické otázky), ochrániť nie vždy transparentné a čestné biznisové záujmy (napr. odmietanie silnejších mechanizmov kontroly použitia európskych peňazí), prípadne voličom podsúvajú neexistujúci konflikt („národné štáty“ verzus „Brusel“).
Európska únia nie je ohrozením, pred ktorým treba slovenských občanov „chrániť“. Je naším spoločným politickým domovom. Občas sa v ňom pohádame, môžeme mať rozdielne predstavy, no na jeho zlepšenie potrebujeme spojencov. Nie nepriateľov.