Nešikovnosť českého prezidenta využil bývalý a zrejme i budúci slovenský premiér v štátnickej predvolebnej reči, v ktorej pripomenul, že za príspevok k dobrým česko-slovenským vzťahom dostal najvyššie české štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva.
I po tridsiatich rokoch od rozdelenia republiky platí, že to, čo majú Česi a Slováci spoločné, nie je politika, ale deti. Okrem spoločnej minulosti je nám navyše súdená i spoločná stredoeurópska budúcnosť. Či prežije EÚ, je vo hviezdach, ale to, kde žijeme, a kto sú naši susedia, je jasne dané.
Mimoriadny český záujem o voľby na Slovensku mal dve príčiny. Prvou bol strach českého mainstreamu, že vyhrá národne orientovaný Fico, druhou bola obava významnej časti českej verejnosti, že Slovensko ovládnu progresívci orientovaní na Brusel. Že sa v oslavujúcom volebnom štábe Smeru spievala okrem slovenskej hymny aj hymna česká, je rovnako emotívny moment, ako keď sa v Prahe na Václavskom námestí pri protivládnych demonštráciách spieva hymna slovenská. Keby oslavovali progresívci, zrejme by sa nespievala ani hymna slovenská, pretože v záujme Bruselu určite nie je, aby Slováci, a národy všeobecne, ožili.
Zažitú predstavu, že dobré vzťahy majú v náplni práce politici, má asi na svedomí prax, keď sa k sebe správali družne slovenské a české vlády a prezidenti bez ohľadu na politickú príslušnosť. Pravicové a ľavicové vlády sa striedali, ale srdečné vzťahy zostávali. Pikantné pritom je, že dobré vzťahy medzi sebou mali i posledné vlády, ktoré záujmy svojich národov ignorovali, respektíve ignorujú a spoločne sa pridali k zástupnej vojne USA a Ruska prostredníctvom Ukrajincov. Slovenské voľby boli aj referendom o postoji k Ukrajine.
Napriek masívnej kampani na Slovensku progresívnym liberálom väčšina voličov neuverila. Nie je to žiadne prekvapenie, pretože v celej Európe sa verejná mienka odkláňa od progresívnej agendy, ktorá namiesto prosperity prináša chaos a úpadok. Platí to pre ekonomicky samovražedný Green Deal i naivnú predstavu, že Európa môže zvládnuť inváziu migrantov alebo z nej dokonca profitovať. Verejná mienka sa odkláňa aj od prilievania oleja do ohňa na Ukrajine alebo od progresívnej genderovej agendy. Čoho je moc, toho je príliš, a ani v silách geniálneho marketéra sediaceho na hromade eur a dolárov nie je predať voličom politický produkt, akým je podpredseda Európskeho parlamentu, ktorý sa voličom odmení za zvolenie „európskymi riešeniami“.
„Európske riešenia“ je zviera, ktoré existuje iba na papieri. V praxi je dôsledkom progresívnych nápadov ekonomický, civilizačný a duchovný regres. Dešpekt Slovákov k tomu „bruselskému zvieraťu“ je pre Čechov dôkazom, že sa to dá a povzbudením, aby pri najbližšej príležitosti tiež volili záujem svoj: národný.