Rozdávanie peňazí na všetky strany bez ohľadu na príjmové pomery príjemcov daňových benefitov a sociálnych transferov v prospech občanov, dotácií na energie a kompenzácií zmierňujúcich dôsledky inflácie nemôže byť univerzálne.
Zdroje krytia z vybraných daní a odvodov na to nepostačujú a pokračovanie nabaľovania zadlženia krajiny vydávaním ďalších dlhopisov je ohraničené dôverou investorov. Ak nám nebudú veriť, že dlhy splatíme, otočia sa nám chrbtom.
Platby zdravotných poisťovní nezodpovedajú nákladom na zdravotnú starostlivosť, čo vytvára tlak na neustále záporné hospodárenie najmä štátnych nemocníc. Opakované odpúšťanie nezaplatených odvodov poistného motivuje k tomu, aby si poskytovatelia zdravotných služieb nerobili starosti, kto a kedy finančné straty zaplatí.
Príkladom paušálneho rozdávania peňazí je súčasné nastavenie výplaty rodinných prídavkov a poskytovanie daňového bonusu pre rodičov nezaopatrených detí bez ohľadu na príjmy ich rodičov. V Česku sa od roku 1996 prídavky odvíjajú od príjmu rodiny. Argumentáciou je snaha o adresnosť poskytovania sociálnej pomoci štátu. Prídavky na deti tak dostávajú len chudobní rodičia s príjmami do 2,4-násobku životného minima.
Na druhej strane naši susedia budú platiť na rozdiel od nás koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu nielen za prijímače, ale aj za vlastnenie smartfónov a počítačov. Po novom ich tak vyjdú tieto poplatky približne na deväť eur.
Slovenskí politici svorne tvrdia, že my nevieme zrealizovať poskytovanie sociálnych príspevkov podľa príjmov rodiny s cieľom odstránenia paušálneho poskytovania sociálnych príspevkov. Adresnosť načierania do verejných prostriedkov a poskytovania daňových úľav by podľa nich bola drahšie ako objem vybraných peňazí. Hľadať inšpiráciu v zahraničí, ako to robiť, však nechcú, lebo sú vraj tamojšie systémy sú pre Slovensko nepoužiteľné a komplikované.
Štedrá ruka štátu u nás pritom pripomína hýrenie s verejnými financiami označovanými ako grécka cesta. Samozrejme, myslené z obdobia, kým Grécko oficiálne neohlásilo v roku 2011 neschopnosť splácať dlhopisy. Vzletné slová o tom, že sa každý má prikrývať len takou perinou, na akú si zarobil, v prípade hospodárenia štátov sú bezpredmetné. Všetky krajiny žijú na dlh a vyrovnaný či prebytkový rozpočet je už mnoho dekád skôr výnimkou ako pravidlom. Slovensko za celú svoju existenciu nedokázalo hospodáriť bez deficitov a nabaľovania nových dlhov.
Štátne rozpočty a verejné financie sú v podmienkach vyostrovania vojenskej hystérie a potreby vynakladať čoraz viac na obranu pod enormným tlakom osekávania nákladov na sociálne účely, školstvo a zdravotníctvo. Investori sú logicky ochotní požičiavať peniaze či skôr kupovať štátne dlhopisy, len ak sú presvedčení o tom, že budeme schopní ich splatiť. Slovensko však dnes patrí z pohľadu vízií do budúcnosti medzi krajiny na chvoste EÚ, čo sa odzrkadľuje aj vo vyšších úrokoch, za ktoré si peniaze dokážeme požičať.