Porovnanie s nedávnymi slovenskými voľbami sa natíska: na jednej strane máme nacionalisticko-populistickú stranu, ktorá dlhodobo dominuje politickej scéne. Na rozdiel od Slovenska sa však nesnaží o návrat k moci, ale o tretie volebné víťazstvo. Robí to nevyberaným spôsobom. Opozičných politikov obviňuje zo zrady, straší „diktátom Bruselu“, útočí na domnelých vnútorných a vonkajších nepriateľov „národa“.
A hoci poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS ) – na rozdiel od Fica a spol. – nerozširuje kremeľskú propagandu a v konflikte sa postavila jednoznačne na stranu Ukrajiny, neváhala eskalovať spor o „ukrajinské obilie“ aby svojim nacionalistickým voličom ukázala, že sú pre ňu „poľské záujmy“ prvoradé.
Napriek vypätému nacionalizmu, podpore verejnoprávnych médií, ktoré už dnes fungujú skôr ako ideologický orgán vlády, a, samozrejme, katolíckej cirkvi, PiS ťažko zostaví jednofarebnú vládu. Jeho najpravdepodobnejší spojenec však nebude protiváhou nacionalizmu a konzervativizmu, skôr naopak. Pred štyrmi rokmi šla krajne pravicová Konfederácia do eurovolieb s programom „Nechceme Židov, homosexuálov, potraty, dane a Európsku úniu“.
Proti nim stojí ideologicky rôznorodá a v mnohých otázkach rozdelená opozícia. Dominuje jej Občianska platforma vedená Donaldom Tuskom, tá je však skôr koalíciou držanou pokope vierou v porážku nacionalistov, než koherentnou stranou stojacou za jednotným programom. Na zloženie vlády bude navyše potrebovať partnerov. Ľavicu resp. volebný blok vedený bývalým televíznym hlásateľom Szymonom Hołowniom, ktorý svoju vlastnú stranu spojil s agrárnou Poľskou ľudovou stranou a presadzuje centristický program „strednej cesty“.
Ak vyhrá opozícia, pravdepodobne sa pokúsi očistiť verejnoprávne médiá a štátne podniky od priaznivcov PiS, ktorých tam vládna strana za osem rokov nasadila. V lepšom prípade ich nahradí kompetentnými. V horšom – veď to poznáme aj zo Slovenska… Prioritou bude určite uvoľnenie 36 miliárd eur z Fondu obnovy, ktoré EÚ zadržala pre podkopanie základov právneho štátu. Nová vláda bude chcieť rýchlo zvrátiť zmeny, ktoré obrali poľské súdnictvo o nezávislosť.
Iné veci pôjdu ťažšie. V prezidentskom úrade bude stále sedieť kandidát PiS Andrzej Duda. Môže blokovať zákony a vláda ťažko nájde trojpätinovú väčšinu na prelomenie jeho veta. Prezident sa nemusí snažiť o kompromis s novou vládou. Druhý mandát sa mu končí až v 2025., a ak by sa aj začal obzerať po novej kariére, pokiaľ bude PiS silnou stranou schopnou vyhrať parlamentné voľby, nemusí si hľadať nových spojencov.
Jednou z najťažších úloh však bude upokojenie verejných nálad. Predvolebná kampaň je ostrá a špinavá, voliči polarizovaní. Poľsko čakajú zložité rozhodnutia: vyrovnať sa s dôsledkami pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine, energetickou tranzíciou, utíšenie kultúrnych vojen… Zlyhanie by malo podobné dôsledky ako na Slovensku: PiS by sa vrátil so snahou pomstiť sa a zabetónovať pri moci.