Tie sa akejkoľvek forme vyššieho zdaňovania logicky bránia, aj keď tento rok majú doslova výnosovú žatvu a výrazne vyššie zisky ako predtým. K tomu im dopomohlo otočenie úrokového kormidla zo strany Európskej centrálnej banky. Tá v tomto roku pod ťarchou vysokej inflácie hodila záchranné koleso komerčným bankám a tým nepriamo aj samotným sporiteľom formou zvýšenia úrokov pri pôžičkách, ako aj úročení ich povinných minimálnych rezerv uložených v centrálnej banke. Bankám sa takto bezrizikovo uložené peniaze úročia 4 % ročne.
Sporitelia však v bankách za odložené úspory dostanú iba zlomok z tejto sadzby, pričom netreba zabúdať, že výplata úrokov podlieha 19-percentnej zrážkovej dani. Trochu lepšie sú na tom len klienti niektorých malých bánk riadených z ČR, ktoré klientom ponúkajú 3,5-percentné úročenie vkladov so 14-dňovou výpovednou lehotou Požiadavky na vyššie zdanenie bánk sú opodstatnené najmä preto, že vyššie úroky banky sa rýchlo pretavujú do výrazne vyšších úrokov nielen nových hypoték, ale aj úverov, ktorým sa končí obdobie fixácie úrokovej sadzby.
Slovenské banky sa snažia znižovať náklady na prevádzky pobočiek a presúvať ťažisko svojej práce na obsluhu zákazníkov s čoraz komfortnejším využitím informačných technológií. V porovnaní s ČR má náš bankový sektor čo doháňať. Najmä pokiaľ ide o okamžité platby v eurách. Paradoxne klient môže previesť peniaze v českých korunách bezplatne zo SR do ČR, ktoré sú v prospech banky v ČR pripísané do 10 sekúnd, ale na úhradu v eurách v rámci dvoch bánk v SR čaká obvykle jeden deň.
Ukladať peniaze do bánk na vklady s dlhou lehotou viazanosti nemá zmysel, lebo ich takto nemožno pri nízkom úročení uchrániť pred infláciou. Vzhľadom na politiku ČNB sa môžu zdať oveľa výnosnejšie vklady v českých korunách, kde niektoré banky ponúkajú úročenie bez viazanosti vkladu až 6 % ročne. V prípade oslabenia českej meny však môžu priniesť sporiteľom sklamanie.
Získanie väčších súm peňazí od bánk vo forme daní a odvodov je vždy spojené s kritickými názormi z finančných kruhov, ale aj väčšej časti ekonómov a politikov. Štát by mal preto použiť iné riešenie, ktoré by pomohlo chudorľavým verejným financiám.
Jedným z nich by bolo umožniť zriaďovanie účtov, na ktorých bytové domy majú uložené prostriedky fondu údržby a opráv. Tieto vklady ležia zväčša bezúročne na účtoch v komerčných bankách a požiera ich inflácia. Pre banky ide pritom z celoslovenského pohľadu o miliardy eur požičaných zadarmo. Ak by tieto účty mohli mať bytové domy zriadené v Štátnej pokladnici alebo Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, mohol ich štát odmeniť úročením napríklad polovice úrokovej sadzby, za ktorý si požičiava peniaze na financovanie deficitu štátneho rozpočtu. Tým by pomohol občanom v bytovkách zvyšovať finančné rezervy na zlepšenie bývania a zároveň ušetriť Slovensku pri obsluhe verejného dlhu.