Biele a čierne figúrky podstatných mien vytvárajú obraz s posolstvom, že lepšie časy nastanú, ak na šachovnici ostane len jedna farba.
Karel Čapek sa v jednom stĺpčeku zamýšľa nad naším prahnutím po mene nejakej kvetinky a nad pocitom, ktorý máme, keď sa jej meno dozvieme. Je to pocit, že sme si tú kvetinku jej pomenovaním nejako osvojili a ovládli. Čapkom pomenované prežívanie sa, samozrejme, netýka len kvetenstva. Podstatné mená zvykneme vnímať ako kamene porozumeniu sveta. Vzbudzujú pocit, že sa vo svete vyznáme, že sa o ne a predpokladanú pevnú podstatu môžeme oprieť. A keď do svojho slovníka zaradíme slová, ktoré používajú autority s povesťou schopných jasnozrivo vystihnúť ducha doby, vieme, že patríme k hĺbavejšej, a preto lepšej časti spoločnosti.
Uviaznutie v podstatných menách roztrieďujúcich obyvateľstvo občas vedie spoločenských vedcov k pokušeniu dostať sa do hláv obyvateľstva a odhaľovať ich „mentality“ či „riadenie na diaľku“. Je to špekulatívna pasca. Cesta z nej je podľa niektorých metodológov jednoduchá. Vraj stačí, ak v uvažovaní a rozprávaní cielene uprednostňujeme slovesá pred podstatnými menami. Nie je to jednoduché. Meniť zvyky myslenia je však značne nepohodlné.
V programových vyhláseniach vlád zvykneme pozorne vyhľadávať podstatné mená. Pýtame sa, či sa tam objaví výstavba nájomných bytov alebo len hypotekárne úvery, zvyšovanie počtu pedagogických asistentov alebo ich optimalizácia, a tak ďalej. Ciele vyjadrené podstatnými menami sú, samozrejme, relevantné. Relevantné je aj rozdelenie rezortov v trojkoalícii. Dôležité je však aj pozorovanie slovies, ktoré používajú víťazi volieb. Osobitne závažné je to pri sľubovaní. Až použité slovesá totiž napovedia, či sú záväzky spredmetnené v zvučných podstatných menách len na okrasu alebo kolíkujú tok ľudského úsilia a finančných zdrojov.
Pohľad na programy predchádzajúcich vlád môže pomôcť pri uvažovaní o pevnosti a vratkosti foriem sľubovania. Dnes je už jasné, že „vytvárať priestor na spravodlivé rozdeľovanie finančných zdrojov a foriem pomoci“ (1994) bolo slabým zaviazaním sa, rovnako ako „venovať osobitnú pozornosť ochrane práv detí“ (2002), ak pomyslíme na drastickú biedu, ktorú spôsobili reformy sociálnej ochrany. Formulácie ako „otvoriť otázku“ či „hľadať mechanizmy ako zlepšiť…“ sú zjavne prislabé, aby sme verili, že činnosť vlády povedie k pozorovateľným zmenám v danej oblasti. Ak porovnáme sľubovanie, že vláda niečo „zváži“ s jednoznačným „vláda sprísni“, môžeme si byť pomerne istí, na čo sa bude alebo nebude vynakladať energia spravovania verejných vecí.
Zvolené slovesá v budúcom programovom vyhlásení vlády sú hodné našej pozornosti. Prezradia všeličo o ochote zaviazať sa k napĺňaniu jednotlivých cieľov. A tiež ako asi súzvučne bude koaličné úsilie napredovať.