Vyjadrujú ich najčastejšie početní členovia bývalej vládnej koalície, ktorí už teraz relatívne správne usudzujú, že iba ťažko si novozvolené strany budú vyberať budúcich vládnych činiteľov práve z ich radov.
Ide o nesmierne zaujímavú situáciu, lebo tým fakticky vynechávajú tých najlepších, a tak vcelku bránia pokroku, ktorý búrlivo hrmel touto krajinou počas minulých rokov. Bez tohto pokroku hrozí, že mnohí mladí ľudia odídu do zahraničia bez nich a úplne samostatne sa pridajú sa k tým, čo tam už sú. V tom sú miestami pôvodné politické vyhlásenia o obdobných obavách dosť nepresvedčivé, lebo aj ich autori zrazu prudko odchádzajú s hlasnými proklamáciami nešetriacimi prostý ľud.
Slovensko tak mimovoľne padá na kolená nielen v oblasti populárneho „speváctva“, kinematografie, prípadne softvéru vôbec, no napríklad aj v širšej oblasti ovocinárstva. Čo iba dokazuje presvedčenie nemeckého filozofa Arthura Schopenhauera, že tvorca etického systému nemusí nevyhnutne konať a žiť v súlade s jeho zásadami.
Napokon aj poslankyňa europarlamentu a predsedníčka mimoriadne plodonosnej strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová ohlásila práve takýto odchod, dokonca vraj už úplne von z politiky. Pochopiteľne, že takýto odchod tiež nemôže byť jednoduchý. „Europoslankyňa povedala, že jej kolegovia z Európskeho parlamentu ju zastavovali na chodbe a pýtali sa, ako je možné, že Smer vyhral voľby.“ To sa, prirodzene, vôbec nedá vysvetliť. Obzvlášť asi nie tým kolegom, ktorí ju zastavovali.
Veď svojho času sama analyzovala túto stranu, ba aj osobu jej predsedu. Dokonca až v takej tej fyziologickej rovine (t. j. išlo v onom jej štátnickom prehovore napríklad o „brucho“, o nadváhu, o „bajpasy“, a tak.) Z čoho každý v europarlamente a aj u nás mohol usúdiť, že „toto“ nemožno voliť. Lenže to odchod nezjednodušuje. „Ľudia si ešte poriadne neuvedomujú, že počas tejto vlády nám ujde strašne veľa vlakov. Neviem, či sa z toho krajina ešte niekedy dokáže spamätať,“ povedala o výsledku volieb Nicholsonová.
Pravdepodobne preto už v apríli inému poslancovi Ľubošovi Blahovi (Smer-SD) kúpila lístok na autobus do Charkova, aby tam šiel „šíriť jeho názory“. Ťažko povedať, či práve tento počin bol úplne dobroprajný, lebo Blaha predtým sľúbil, že sa pozorne pozrie na jej diplomovú prácu z oblasti psychológie. Tá by, aspoň podľa jej nástupu na vysokoškolské štúdium, mala uzrieť svetlo sveta v najbližších mesiacoch. Blaha tým však vyvoláva oprávnené podozrenie, že by sa na týchto pozoruhodných textoch dobre bavil, teda ako v mnohých podobných prípadoch.
Veci „odchodov“, ktoré spomínam, isto nie sú tragické. Sú skôr smutné, nedomyslené. Smerujú iba do zabudnutia. Stále, žiaľ, totiž platí, čo povedal v tejto súvislosti osvietenský francúzsky mysliteľ Voltaire: „Pustovníci nás nezaujímajú!“