Ťaživý je o to viac, že mnohí si už užili kategorizovania a vyčleňovania z verejného priestoru a aj hanobenia médií, ktoré si vytvorili. A výsmech zakúsili aj ich poslucháči a diváci, ktorých hlavný prúd odohnal od seba jednostrannosťou a zneucťovaním iných názorov.
Časť politických komentátorov celkom otvorene urážala ľudí, ktorí odmietali prijať nimi vytváraný výklad stavu vecí a koriť sa nimi vyzdvihovaným autoritám. Alternatívne médiá označovali priam za studnicu jedu zahmlievajúceho myseľ či prevracajúceho hodnoty a medicínske pravdy. Dnes od ľudí, od ktorých ich, ako verili, delí civilizačná priepasť, očakávajú revanš. Nepripúšťajú, že alternatívne médiá splodila potreba slobodného vyjadrovania názorov, a preto dajú hádam ruku do ohňa, že ľudia z alternatívy sa chystajú dusiť názorovú pluralitu a strpčovať existenciu ich médií.
Predpoklad, že v ľuďoch, ktorí boli roky zosmiešňovaní a zneucťovaní, vrie chuť vrátiť to svojim ponižovateľom aj s úrokmi, nestojí na vode. Historických príkladov je nepreberne, silných literárnych a filmových spracovaní pomsty za príkoria takisto. Pomsta je vierohodnejšia pohnútka konania ako zdržanlivosť a sebaovládanie. Nečudo, že umelecká a novinárska obec spolu s opozíciou kreslia čierne scenáre o Zorroch pomstiteľoch, ktorí zasadli do parlamentných a vládnych kresiel. A myslí si o ich voličoch, že sa nevedia dočkať verejných lynčov a nová vláda povedie proti nim studenú vojnu a pokúsi sa ich umlčať.
Spoločenské vedy majú viacero teórií o vyrovnávaní sa s ťaživou stigmatizujúcou nálepkou. Podľa jednej teórie mnohí vzdajú zápas o to, aby mohli byť posudzovaní podľa toho, čo robia, a nie podľa vopred vytvoreného obrazu. Zvolia si ľahšiu cestu k sebaúcte a prijmú stigmatizovanú rolu. Napríklad rolu zlosyna či autoritárskeho vládcu a družia sa s tými, ktorí výkonom v tejto role tlieskajú.
Dôkazy o revanši zatiaľ nie sú, ale temné vízie dobre ladia s obrazom zostavovaným roky. Z výrokov politikov, zo záberov potriasajúcich sa rúk, zo zistení prieskumov o sympatiách k autoritárskym režimom triedených podľa voličských preferencií, z dobre zapamätateľných metafor o civilizačnom rázcestí a o otočení sa na východ.
Poslanci a ministri SNS a celá koalícia, samozrejme, nie sú v situácii, ktorá neumožňuje vzoprieť sa stigme, ktorú im udelili európski socialisti a časť médií. Rozhodnutie voličov im vytvorilo priestor na očistenie mena a obhajobu povesti. Aj keď im médiá hlavného prúdu nič nedarujú, tento priestor majú.
Vzoprieť sa zlovestnému portrétu môžu jediným spôsobom – ak sa dokážu zdržať revanšu. Je to aj jediný spôsob, ako časti politických komentátorov strhnúť z hlavy gloriolu jasnozrivosti. Stojí to za to, hoci jej pád zrejme uvidia až historici ďalšej generácie. Ich sa dnešné zápasy o prestíž vlastných názorov nebudú týkať.