V lete minulého roka dostal Kyjev pri priznaní statusu kandidátskej krajiny viacero podmienok – od posilnenia nezávislosti súdnictva, cez účinnejší boj proti korupcii, deoligarchizáciu, lepšiu ochranu nezávislosti médií, po posilnenie práv národnostných menšín. Podľa EK štyri podmienky splnil, vo zvyšných troch musí ešte urobiť posledné kroky. Odporúčanie začať prístupové rokovania tak bude pravdepodobne podmienené úplným naplnením aj posledných troch podmienok (najmä v oblasti boja proti korupcii, obmedzení moci oligarchov).
Otvorenie prístupových rokovaní, samozrejme, neznamená istotu členstva. Ukrajina bude musieť pripraviť svoje inštitúcie, zákony aj ekonomiku na členstvo v Európskej únii. Časť z toho dokáže urobiť aj počas vojny. Úspešné dokončenie prístupového procesu však je ťažko predstaviteľné bez vyhnania ruských okupantov a rekonštrukcie vojnou zničenej krajiny.
A k tomu všetkému ešte najdôležitejšia podmienka: udržanie si politickej podpory medzi členskými krajinami EÚ. Všetky zásadné kroky v prístupovom procese si vyžadujú ich jednomyseľný súhlas. Problémom je, že každá vláda sa rozhoduje nielen podľa faktov – miery splnenia predvstupových kritérií – ale aj vlastných politických záujmov. Práve tu nastanú problémy.
Odporúčanie EK na otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou musia jednomyseľne podporiť členské krajiny. Orbánova vláda už avizovala, že to bude vetovať. Nie je to úplne nečakané. Požaduje silnejšiu ochranu maďarskej menšiny. Kyjev síce prijal zákon, ktorý požadovala EK, ale Budapešť požaduje viac.
Nie že by Orbánovi šlo o blaho maďarskej menšiny na Ukrajine – ak by to bolo tak, robí všetko pre to, aby ich vlasť vyhnala ruských okupantov a čo najrýchlejšie sa integrovala do euroatlantických štruktúr. Kritikou Kyjeva, blokovaním vojenskej a finančnej pomoci, aj prístupového procesu, hrá najmä pre domáce publikum. Popritom vydiera Brusel, ktorý mu (úplne oprávnene) blokuje európske peniaze kvôli nefungujúcim inštitútom právneho štátu a nedostatočnému boju s korupciou.
Uvidíme, ako sa k rozhodnutiu postaví nová slovenská vláda. Otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou do EÚ oficiálne podporujeme. Ak EK konštatuje, že Kyjev splnil predbežné podmienky, slovenskému súhlasu by nemalo nič brániť. Ak, pravda, Ficova vláda nezmení názor – aby ulahodila svojmu nacionalisticko-konzervatívnemu spojencovi v Budapešti.
Berme to ako prvú európsku skúšku štvrtej Ficovej vlády. Rozumný politik by sa k otázke otvorenia prístupových rokovaní s Kyjevom postavil racionálne: európska integrácia Ukrajiny je v dlhodobom záujme EÚ, aj Slovenska zvlášť. Môžeme z nej profitovať ekonomicky, politicky, aj bezpečnostne. Naopak, z blokovania tohto procesu nemôžeme získať absolútne nič.
Populista, ktorý sa rád zvezie na protiukrajinských náladách a ktorému sú dlhodobé záujmy ukradnuté, to bude vidieť inak.