Z materiálov EÚ môžeme odvodiť, že príčinou je najmä neschopnosť štátu zamedziť únikom na DPH. V ukazovateli daňovej medzery nevybranej DPH patríme spolu s Rumunskom medzi odstrašujúce príklady. Aj keď v posledných rokoch sme sa zlepšili. V roku 2020 objem predpísanej, ale nevybranej dane predstavoval cca 1,1 miliardy eur. Ak by sme sa chceli dostať na priemernú úroveň EÚ, museli by sme stlačiť tieto úniky viac ako o polovicu. V celej únii predstavuje suma nevybranej DPH za rok 2020 93 miliárd eur.
Ide o stratu príjmov v dôsledku podvodov a únikov DPH formou vyhýbania sa plateniu, optimalizáciou, bankrotmi a reštrukturalizáciami firiem a v menšej miere aj nesprávnymi výpočtami a administratívnymi chybami. Zlepšenia vo výbere môže však priniesť elektronická fakturácia, zrýchlenie procesov digitalizácie štátnej správy a rýchlosť použitia donucovacích mechanizmov zväzujúcich ruky firemným daňovým delikventom.
Benefity sociálneho štátu prejavujúce sa daňovými úľavami a transfermi verejných zdrojov bez testovania príjmov jednotlivcov či domácností sa čoraz viac budú prejavovať v hospodárení štátu. Plán na znižovanie deficitu verejných financií vo výške 0,5 % HDP je príliš nízky na to, aby sme znižovali zadlženie krajiny. Pri takomto scenári očakáva RRZ, že v roku 2030 stúpne dlh štátu na 81 %, v roku 2040 na 134 % a v roku 2050 na 213 % HDP. V roku 2040 nám teda hrozí v pomere k HDP dlh na úrovni Talianska. S vyšším zadlžením asi počítať nemusíme, pretože takéto čísla by nás diskvalifikovali v očiach investorov. Keďže Európska centrálna banka už nechce pokračovať v požičiavaní peňazí platobne neschopným krajinám, zmrazenie ďalších úverov by nás po čase odstrihlo od možností požičiavať si za rozumný úrok.
Negatívne správy o stave verejných financií ku koncu októbra zverejnilo ministerstvo financií. Za uplynulých 12 mesiacov došlo k zhoršeniu hospodárenia o 3,46 miliardy eur (o 199,5 %). Príjmy štátneho rozpočtu boli v októbri oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššie o 2,65 miliardy (o 17,5 %) a celkovo dosiahli 17,77 miliardy eur. Výdavky štátu medziročne vzrástli ešte výraznejšie – o 6,10 miliardy (36,2 %) na 22,96 miliardy eur.
Na mieste je preto predloženie vládneho scenára na úsporné opatrenia, aby sme neskončili ako Grécko. To tiež nebolo do roku 2012 ochotné šetriť na výdavkoch a zároveň zvyšovať dane. Výsledkom bol riadený bankrot, kozmeticky označený ako reštrukturalizácia, v rámci ktorej prišli banky, sporitelia v penzijných a podielových fondoch o tri štvrtiny z každého eura požičaného tejto krajine. Medzi nimi boli aj slovenskí sporitelia v jednom z fondov 2. piliera (DSS), ktorých odpísané straty neboli z diplomatických dôvodov zverejnené.