Bratislava v pasci

Urbanizácia, presnejšie sťahovanie ľudí do miest je celosvetový fenomén. Už viac ako polovica obyvateľov planéty žije v mestách. Má to veľa dôvodov, ekonomickými počnúc.

16.11.2023 14:00
debata (14)

Na Slovensku sme svedkami aj opačných procesov. Veľa našich miest zaznamenáva pomerne rýchly odliv obyvateľov. Príčiny sú rôzne, niekde je to nedostatok pracovných príležitostí, nenávratný odchod za vzdelaním a pod. No „vymierajú“ aj mestá s prakticky neexistujúcou nezamestnanosťou, výbornými pracovnými príležitosťami, slušnou kultúrnou a vzdelávacou ponukou. Klobúk dolu pred radnicami, ktoré sa snažia príčiny analyzovať a reagovať na ne.

Špecifická je Bratislava. Síce jej počet obyvateľov mierne narastá, ale omnoho väčší nárast zaznamenávajú predmestia v jej okolí. Pred očami nám mizne najkvalitnejšia poľnohospodárska pôda, aby ustúpila vysnívaným „zlatým klietkam“ satelitných mestečiek bez zodpovedajúcej infraštruktúry. Spôsobuje to problémy okolitým obciam na všetkých úrovniach. Od záťaže, na ktorú nie sú pripravené, až po malý prísun podielových daní (napríklad jedným z dôsledkov bratislavskej parkovacej politiky je neochota meniť si po vysťahovaní trvalý pobyt z bratislavského).

Jednou z dvoch hlavných príčin týchto procesov je vysoká cena nehnuteľností v Bratislave, ale aj vidina kvalitnejšieho a zdravšieho životného prostredia. Riešenie oboch má v rukách i vedenie mesta, ale zatiaľ sa len prizerá. Čím sa problém len každým rokom zhoršuje. Vysoké ceny bývania v hlavnom meste súvisia s dopytom a ponukou. A tú vo veľkej miere určujú možnosti výstavby. Bratislava miesto toho, aby územným plánom veľkoryso otvorila množstvo „zablokovaných“ pozemkov na bytovú výstavbu, radšej sa vybrala cestou individuálneho handlovania s majiteľmi pozemkov.

Ešte problematickejšia je kvalita životného prostredia. Po ústupe priemyselných výrob je najväčším zdrojom záťaže na väčšine územia Bratislavy doprava. Desaťtisíce obyvateľov sú vystavené nadmernému hluku, emisiám, prachovým časticiam atď. Ako naša spoločnosť bohatne, začíname byť na toto citliví. V tomto sa už podobáme na vyspelé metropoly, tie však prichádzajú i s radikálnymi riešeniami. U nás „neriešenie“ zatiaľ skôr prispieva k odchodu Bratislavčanov na predmestia. A spätne, tento odchod situáciu ešte viac zhoršuje. I v dôsledku suburbanizácie stúpajú dopravné požiadavky. Reakciou štátu, kraja i mesta je zatiaľ to najhoršie. Idú sa priamo či nepriamo zvyšovať kapacity všetkých ciest vedúcich do metropoly Slovenska, čo, mimochodom, samo osebe priamo následne generuje ďalšiu suburbanizáciu. A keďže jeho ulice už väčšinou nie sú nafukovacie, vyvoláva to čoraz väčšie dopravné pnutie na jeho území.

Reakcie už prichádzajú. V poslednom čase sa objavili tri petície požadujúce utlmenie dopravy na troch významných bratislavských „tranzitných“ uliciach. I tu sa samospráva dostala do pasce. Po rokoch stagnácie až letargie mesto ožíva, čo vyvoláva i záujem obyvateľov o jeho osud, a netrvalo dlho, kým si uvedomili, že nový zelený ostrovček uprostred mestskej diaľnice nič nerieši.

Sú tu teda dva proti sebe idúce tlaky – miestni obyvatelia proti autám „tranzitujúcim“ ich ulicami. Každá skupina ma protichodné záujmy. Zdá sa, že jediným riešením je zmena dopravnej paradigmy a miesto investovania do prímestskej automobilovej dopravy staviť na železnice. Tu opäť zlyháva mesto i štát. Ten druhý hlavne v budovaní infraštruktúry. Stav hlavnej železničnej stanice je problém sám osebe, výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP) trvá neúmerne dlho, o zdvojkoľajnení či elektrifikácii niektorých tratí sa tiež len dlho hovorí.

V súvislosti s novou stanicou mesto počíta so zvýšením počtu cestujúcich zo súčasných 70-tisíc približne na 160-tisíc, pričom spomínané petície žiadajú utlmenie dopravy práve na dvoch z troch ulíc smerujúcich ku stanici. Iróniou je, že magistrát dopravnú preťaženosť tejto časti mesta dlhodobo ignoruje. A teraz sa mu to vracia ako bumerang. Pokiaľ ide o napojenie TIOP na električkovú sieť, mesto mešká ešte viac ako železnice.

Okrem jasných zlyhaní na strane štátu a mesta, je tu ešte vzájomné ukazovanie jedného na druhého. Uvidíme, či sa niečo zmení v súvislosti s novým šéfom železníc. Podľa jeho životopisu predtým pracoval o.i. pre bratislavský dopravný podnik. Toto beriem ako dobré znamenie. Ako to využije súčasné vedenie mesta sa uvidí. Žiaľ, jeho dopravné strategické uvažovanie patrí za dlhé roky k tým najhorším.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #doprava #suburbanizácia