Ešte nikdy som nevidel také brutálne, neľudské násilie voči nevinným ľuďom,“ povedal Lula v uvítacej reči, a o. i. pripomenul, že z viac ako (dovtedy) 11-tisíc potvrdených zavraždených Palestínčanov je aspoň 40 percent detí. Podľa neho nič neospravedlňuje také plánované, masové vraždenie civilistov, a to ani v prípade, že ide o reakciu na rozsiahly teroristický akt, či to, že by sa teroristi mohli ukrývať v civilných objektoch, čím zvykne argumentovať Izrael.
Brazílsky prezident nie je vo svojej kritike Izraela v Latinskej Amerike jediný. Na rozdiel od Európy, USA a Kanady, kde sa na podporu Palestínčanov konajú nebývalo masové protesty, zatiaľ čo vlády sa zvyčajne zdráhajú použiť čo len mierne kritickejší slovník, v Latinskej Amerike sú najmä vlády jej južnej časti vyhranenejšie. Ako prvý ohlásil zmrazenie diplomatických vzťahov bolívijský prezident Luis Arce, podľa ktorého je izraelská vojenská ofenzíva „disproporčná, ohrozujúca medzinárodnú bezpečnosť a nerešpektujúca ľudské životy, medzinárodné a humanitárne právo“.
Podľa kolumbijského prezidenta Gustava Petra je politika „plánovanej genocídy zločinom proti ľudskosti a jej spojenci nemajú právo nazývať sa demokratmi“. Izraelský minister zahraničných vecí sa najmä v súvislosti s Bolíviou vyjadril, že „očakáva“, že sa andské krajiny nebudú prikláňať „k iránskym ajatolláhom“, ale aj pomerne mierne vyjadrenie mexického prezidenta Manuela Lópeza Obradora sa stretlo s „očakávaním“ jednoznačnej podpory Izraela.
Čerešničkou na torte sklamaných očakávaní bolo zvyčajne rétoricky umiernené Čile, keď sa prezident Gabriel Boric rozhodol odvolať čílskeho veľvyslanca v Izraeli s vyjadrením, že „kolektívne trestanie Palestínčanov nerešpektuje fundamentálne normy medzinárodného práva“.
Domáca kritika nechýbala. Židovská obec v Brazílii, ktorá má po Argentíne druhú najpočetnejšiu aškenázsku komunitu v Južnej Amerike, označila prezidentove slová za podporu terorizmu, a napríklad hlava uruguajskej izraelitskej komunity sa rozhodla pre „gerilovú“ vojnu rozposlaním varovaní do všetkých hotelov v Montevideu s výzvou, aby pre dobro budúcnosti ľudstva neubytovali bývalého člena skupiny Pink Floyd Rogera Watersa. Známy podporovateľ Palestíny mal okrem koncertu dohodnuté aj stretnutie s bývalým prezidentom Pepem Mujicom.
Židovské prisťahovalectvo v Latinskej Amerike je rovnako staré a ideovo rovnako rôznorodé ako európske prisťahovalectvo; vysvetľovať si súčasné propalestínske tendencie vrodenými sklonmi ku gerilovému terorizmu či antisemitizmu by znamenalo obchádzať naozaj zásadné príčiny: jednak historicky logicky podmienené prevládajúce sympatie ku kolonizovaným národom, ale predovšetkým fakt, že moderný štát Izrael od svojho vzniku figuruje v regióne ako spojenec severoamerických záujmov a dodávateľ zbraní pre všetky neoliberálne diktatúry druhej polovice 20. storočia.