Spravodlivosť pri rozdeľovaní sa opäť dosiahla pomocou lotérie, ktorá je v tomto prostredí mimoriadne účinná aj po očkovaní. V kruhoch blízkych či už OĽaNO, alebo rovno Slovensku práve lotéria predstavuje spravodlivosť, lebo vychádza rovnako z ľudských potrieb členov hnutia, no svojím spôsobom aj z božskej náhody. Tá vždy motivuje v najväčšej možnej miere zásadné rozhodnutia predsedu.
Práve na množstve týchto vozidiel možno najlepšie ilustrovať, čo sa stane, ak sa hĺbavý, neopotrebovaný ľudský intelekt bezprostredne spojí so starou opotrebovanou technikou. Určite predstavuje to najlepšie prekonanie umelej inteligencie a hrozieb, ktoré táto ľudstvu prináša. Lebo o skrytej inteligencii tohto prirodzeného intelektu oná „AI“, samozrejme, nemôže mať ani potuchy! Už z toho možno usudzovať, že šťastlivci, ktorí tak nejako tie vozidlá dostali, žiarili voči nim radostnými úsmevmi. Isto pritom nešetrili ani voči predsedovi nielen oddanými a nadšenými, no takpovediac až takými „šrotovnými“ výrazmi tváre.
Bol to skvelý ťah aj v politickom zmysle, lebo mimo minulého hnutia OĽaNO alebo už súčasného Slovenska, asi na celom terestriálnom Slovensku nie je vôbec nikto, kto by vozidlo takéhoto typu členom či sympatizantom hnutia mohol závidieť. Naopak, niektorí prezieravejší jedinci im ich úprimne prajú až takým nehorázne hrubým spôsobom.
Čo by bolo s ľudstvom, ak by túto možnosť malo skôr? Keby ju poznali už starovekí Gréci? Každý si môže predstaviť, že 80 takých „roztúrovaných“ vehiklov, naplnených divo vzhliadajúcimi matovičovcami, predstavuje oveľa väčšiu silu ako samotný hlúpy drevený Trójsky kôň s pár bojovníkmi pod trójskou kapotou.
To, v čom je toto vzácne rozhodnutie Matoviča úžasné, je fakt, že tieto autá akoby rozdal svojim súkmeňovcom. Iný politik by si ich nechal sám pre seba, aby mohol ohúriť každé ráno susedov. A pomyselný susediaci politik by to mal každé ráno na tanieri od vlastnej manželky: „Každý deň na inom aute! On! A ty čo? Myslíš na deti? Musia sa moji rodičia stále za teba iba hanbiť? Dožijeme sa?“ A podobne. Tomu všetkému sa staré OĽaNO a teda nové „Slovensko“ dokázalo vyhnúť iba vďaka Matovičovej veľkorysosti.
Lenže veľká myšlienka nikdy nie je zadarmo, nemusí byť bez následkov. Môže politikovi úplne vyprázdniť myseľ, ohlodať osobnosť. Zúbožená politická duša potom mimovoľne zo seba vyráža už len prúdy nadávok a jej nositeľ svojou aroganciou prepaľuje železobetón. Už potom nevidí ušľachtilé malé autá, lež za nimi napríklad iba červené „tangáče“. A odrazu potom zúfalo chniape namiesto po mafii po oných červených „tangáčoch“, ba ide „ako po údenom“ nielen po nich, ale aj po všetkých dookola.