Inflačné tlaky v roku 2023 výrazne klesli naprieč celou Európou najmä vďaka zvyšovaniu úrokov zo strany centrálnych bánk, čo viedlo k zníženiu objemu čerpaných úverov, podstatnému poklesu investícií firiem aj obyvateľstva.
To sa odrazilo nielen v poklese čerpaných hypoték, ale aj vo zvýšení hypotekárnych splátok úverov, ktorým sa skončila fixácia úrokov. To popri prudkom raste cien potravín a nákladov na bývanie znížilo apetít obyvateľstva v oblasti dopytu po spotrebnom tovare. Náklady na stravovanie a bývanie totiž na Slovensku pohlcujú až 40 % čistých príjmov domácností. To je oveľa viac, ako predstavuje priemer EÚ.
Inflácia sa pritom nemusí prejavovať iba zmenami cien. Zvyšovanie cien sa dá docieliť aj dôvtipnejšie, a to prostredníctvom efektu zmenšovania či zmršťovania balenia výrobkov. Českí ekonómovia to nazývajú „smrskflácia“ (anglicky Shrinkflation). Ide teda o proces, pri ktorom sa položky zmenšujú, čo sa týka veľkosti alebo množstva, a niekedy aj znižovaním podielu kvalitných surovín. Pritom ceny zostávajú rovnaké alebo sa mierne zvyšujú. Pokiaľ zostáva cena napríklad keksov, čokolády a konzerv rovnaká, zákazník si veľké zdražovanie nemusí ani všimnúť.
Obchodníci spolu s výrobcami dokonca tvrdia, že chránia zákazníkov pred frustráciou a šokmi, ktoré by im spôsobil pohľad na vysoké ceny na pultoch obchodov. V skutočnosti ide len o udržanie si zákazníkov, ktorí by si inak zdražený výrobok prestali kupovať alebo by zaň hľadali alternatívnu náhradu. Najmä v prípade kúpy sladkostí, kakaa či sladených nápojov.
V Rakúsku a Nemecku sa prostredníctvom spotrebiteľských organizácií a občianskych združení dostávajú pod paľbu neželateľnej kritiky všetci aktéri skrytého alebo otvoreného zvyšovania cien potravinárskych a drogistických výrobkov, a to formou zverejňovania obrázkov s pôvodnou a novou gramážou tovarov spolu so starými a s novými cenami. Samozrejme, s percentuálnym uvedením zdraženia týchto produktov v prepočte napríklad na 100 gramov výrobku.
U nás majú skôr obavy výrobcovia sladkostí a nápojov z plánovaného zvýšenia spotrebných daní z dôvodu plánov na zvýšenia daní z ich spotreby v situácii, keď štát začína hľadať možnosti zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu.
My zatiaľ šetríme vo výdavkoch na všetkom, čo sa týka kúpy tovarov dlhodobej spotreby, oblečenia, a najmä vybavenia domácností. Výrazné šetrenie v oblasti nákupov potravín, alkoholu alebo cigariet sa možno stane realitou v budúcom roku. Nielen po avizovanom zvýšení spotrebných daní, ale najmä po prievane na účtoch občanov, ktoré spôsobí rast cien energií.
Slovenské domácnosti patrili donedávna v rámci EÚ za podpriemerne zadlžené. Dnes sú už podpriemerné len z pohľadu osobného majetku a príjmov. Pomer dlhov domácností k úsporám totiž už u nás dosiahol 112 %, pritom v Česku je to 61 %, v Nemecku 75 % a v Slovinsku 46 percent.