Všeobecnosť niektorých formulácií preto nie je na škodu. Dáva priestor na väčší rozsah konzultovania a účasti na tvarovaní budúcich rozhodnutí, ktoré zasiahnu do podmienok nášho života.
Spravovať veci verejné demokraticky je vždy zložité a v časoch núdze o zdroje a predvídateľnosť o to viac. Rastie tlak na rýchle riešenia, ktorý nepraje dlhým diskusiám, a rastie aj počet hlasov žiadajúcich úľavy a intervencie. V tej polyfónii a časovej tiesni spravidla najslabšie hlasy zaniknú. Zaisťovanie rovnováhy je dôležitý ekologický princíp vyjadrený v článku 44 Ústavy SR a nemenej zásadný je aj pre demokratické vládnutie. Rovnováha je nutná aj v tom, čím potrebám vláda nasledujúce štyri roky bude naslúchať, a týka sa aj zvažovania podmienok na realizáciu práv a povinností.
Zostaňme pri ekológii. Spomínaný článok ústavy ukladá všetkým – mocným orgánom štátu aj jeho najslabším obyvateľom – povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Mešťanmi zvyknutými na pätoro kontajnerov a vyvážanie separovaného odpadu niekoľkokrát do týždňa obvykle otrasie pohľad na odpad nakopený v blízkosti najbiednejších obydlí na okraji vidieckych sídel.
Ak sa tam nachádza nadrozmerný kontajner, prekypuje netriedeným odpadom. Rozhorčenie obvykle padá na hlavy obyvateľov biednych príbytkov. Časť mešťanov sa utvrdzuje v predstave o odlišnej kultúre, ktorú je nutné izolovať. Osvietenejší žiadajú viac ekologickej výchovy a vštepovanie povinností, ktoré máme všetci.
Málokto si uvedomí, že ľudia odkázaní na dávky v hmotnej núdzi nedokážu z nízkych príspevkov uhrádzať platby sa odvoz smetí, ktoré sa zo zákona týkajú aj dojčiat, a obec s prevahou biedneho obyvateľstva jednoducho nemá za čo zabezpečiť odvoz odpadu v potrebnom intervale. Samozrejme, to, že nízke dávky znemožňujú plnenie si povinnosti chrániť životné prostredie, vedia aj tí, ktorí administrujú alebo skúmajú systém pomoci v hmotnej núdzi. Vedia, že na plnenie povinností je potrebné mať aj schopnosti, nielen rozumové, ale aj rozpočtové – tak, aby aj najskromnejšie žijúca rodina mohla plniť svoje povinnosti bez toho, aby deti išli spať hladné.
O povinnostiach hovorí aj Programové vyhlásenie vlády. V ekonomickej oblasti hovorí o zjednodušovaní a odstraňovaní prekážok. V prípade najchudobnejšieho obyvateľstva odstrčeného v hospodárskom a sociálnom zmysle na okraj spoločnosti (výraz marginalizovaný znamená práve toto) je vláda pripravená realizovať „filozofiu rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb“.
Byť filozofkou, rozhodne sa ohradím voči tomuto spojeniu. Rovnováha je princíp nanajvýš žiaduci, no ako ukazuje úctyhodné filozofické bádanie a aj spomínaný ekologický príklad, pre rovnováhu je vždy potrebný aj tretí bod: užívanie práv aj plnenie povinností vyžaduje „uschopnenie“. Vytvorenie podmienok, bez ktorých zostávajú naše práva len papierové a na plnenie povinností nemáme dosť síl.