Napríklad bývalý minister obrany Jaroslav Naď (najprv z hnutia OĽaNO, potom zo strany Demokrati, ktorá vznikla na istý premyslený a rafinovaný popud predsedu hnutia Igora Matoviča, aby skopírovala rozdelenie strán Hlas a Smer a dosiahla oproti nim skvelý adekvátny výsledok v ostatných parlamentných voľbách, mimoriadne úspešne pôsobí už kdesi na českom ministerstve obrany.
Mnohí zaujatí a nezodpovední čitatelia, ktorí si zachovávajú voči bratskému národu pozitívne vzťahy, radia bezostyšne susedom, aby ho vraj nikdy nepúšťali do priestorov ich vojenských skladov samotného a takpovediac bez sprievodu dospelej osoby. Ťažko povedať, čo ich vedie k podobným vyjadreniam, no ak človek sleduje dennú tlač a vôbec mediálne dianie, stretne sa s tým pomerne často. No i z tohto nového postu v Čechách nerinčí Naď na Slovensku zbraňami, ktorých sa im tam napriek jeho príslovečnej svedomitosti viacero ešte zachovalo, ale silou politickej vôle a obetavého odhodlania.
Do značnej miery ide o to, že predchádzajúci predseda Demokratov a expremiér Eduard Heger prejavil, aspoň ako sa Naď vyjadril, „vysokú úroveň politickej kultúry a tiež jeho osobné vnútorné demokratické nastavenie a charakter“. Čiže vzdal sa sám od seba funkcie. O súčasnej predsedníčke Demokratov Andrei Letanovskej sa vyjadril, že si ju nesmierne váži, rovnako ako Hegera. A preto fakticky ani nemá inú možnosť, než aby sa aj on sám uchádzal o funkciu predsedu. To by stranu isto posilnilo, no zároveň by tak ani uprostred Čiech nezostalo Slovensko bokom.
Váži si aj Dorotu Nvotovú, členku strany Demokrati, ktorá po voľbách v slzách utiekla do Rakúska, aby tam ich výsledky pozitívne spracovala: „Keď vidím, ako naša prezidentka dáva Ficovi poverenie, už mi do čaju žblnkajú slzy. Neprehrala som ja a moja pýcha ani Demokrati, prehralo Slovensko." To bolo trochu povrchné, lebo Slovensko sa pod vedením Matoviča na Slovensku napokon do parlamentu dostalo.
Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa aj s jej stranou Jablko tiež pridala fakticky k Demokratom, niekoľko rokov písala z Bruselu porovnania belgických a slovenských vodičov vo vzťahu k bicyklistom. Je to asi tak, že v Bruseli, ak sa cyklista zastaví, aby si vypil kávičku, vodič vyskočí z auta a „špricne“ mu do nej z bombičky šľahačku, na Slovensku mu, naopak, kávu slamkou bleskovo „vysosá“.
Pred voľbami riešila (ne)odchádzanie mladých ľudí z krajiny, aby napokon obrátila svoje rozhorčenie na „zostatkových“ dôchodcov. Im chce (!) vláda priplatiť: „Popri tom sa všetci pretekajú, kto dá na Vianoce viac dôchodcom. 150… 300… po prvé, po druhé, áno, tam vzadu kričí Danko 350 a za ním máva Matovič, že dá 400. Predané. Kúpené. Moje drahé Slovensko."