Teda pokiaľ na to kedysi mali. Dnes by museli pôsobiť v zahraničnom modelingu a čeliť ochrancom činčíl, bobrov, oviec a medveďov. To sa dá iba z kruhovej obrany bulvárnej tlače. Preto aj historická pamäť sa zastavuje na úzko ohraničenom vlastnom vzdelaní politikov, ktorí potom prirodzene nastavujú reformy v školstve tak, že deti už takmer nevedia čítať, pravopis je prenechaný povaľačom, počty defraudantom. A podobne.
V tomto prostredí potom aj celkom nepatrné znalosti pôsobia ohromujúcim dojmom. Lebo vedomosti ako také sú vlastne určené na to, aby v značne deformovanom tvare v nerušenom pokoji spočívali kdesi na dávno opustených webových stránkach. Ak dnešná politička z najpokrokovejšej strany ani netuší, kedy vzniklo také nejaké Československo a kto „tam“ bol prvým prezidentom, potom ju samotnú to poburuje najmenej. Jej kolegov údiv verejnosti nad jej pomerne výraznou jednoduchosťou vedie k rozhorčeniu nad takýmto neokrôchaným, tým oným – teda „hejtovaním“ voči nej.
Sprostosť pomaly prestáva byť aj akosi svojrázne „zábavná“, naopak, stáva sa priam povinnou výbavou. Takým je aj mediálny športový politický zápas o „čurillovcov“, kde je to podľa nezávislých súdov asi 3 : 4. Ten pomaly vytláča z každodennej pozornosti čitateľov zápas o špeciálnu prokuratúru, ktorá je s nimi tak či onak spojená. V každom prípade akoby to kopírovalo hrdinu z ruských bylín, pričom vôbec nejde o polievkové korenie, ale o epické básne ospevujúce činy bohatierov, medzi ktorých patril aj slávny Čurila Plenkovič.
V jeho dobách krajinu pľundroval strašný vták Velikán Velikánovič, ktorý bez rozmyslu zobal ovce, kravy i obyvateľstvo. Dokonca skonzumoval i tristo cvičených bohatierov z bezpečnostných síl. Teda správal sa ako jedno nemenované politické hnutie u nás, ktoré sa iba nedávno premenovalo.
Čitateľovi sa to môže zdať prehnané, pokiaľ si počas predvolebného zápasu v Lučenci nevšimol ideológa hnutia Jozefa Pročka ešte so škrupinou z vajca na hlave. Čo samo osebe prezrádza hlbší súvis. Veď Pročka z onej vtáčej škrupiny úplne vyzobali až lekári na pohotovosti. Bohatier Čurila Plenkovič sa však nechal zašiť do kože z tura. Velikán Velikánovič ho potom zobol ako štandardnú kravu, nevediac, že ide vlastne o takého zosobneného trójskeho bohatierskeho koňa.
Azda z onej byliny to geniálne odpozoroval a navrhol aj Daniel Lipšic, keď ponúkol, že sa vzdá svojej vedúcej funkcie, ak ostatných prokurátorov koalícia nechá „zašitých“ v koži Úradu špeciálnej prokuratúry. Teda aby sa z nej po čase bohatiersky spolu vysekali a opäť šírili „chýbajúcu demokraciu“. Dokonca aj súčasný šéf Velikána Velikánoviča sa prezieravo sám vyhlásil – vyše 75 rokov po vojne (!) – za „pomocníka partizánov“.
Veď historické fakty a znalosti už dávno spia na webových stránkach. Hneď vedľa dnes azda až príliš zabúdanej dámy – Slušnosti.