Industrializácii vďačila Európa za bohatstvo a vplyv vo svete, pretože na priemysel sa viaže obchod, budovanie infraštruktúry, a keďže pokrok predpokladá inovácie a vynálezy, industrializáciu sprevádza dopyt po technikoch, inžinieroch a vedcoch, čo stimuluje rozvoj vzdelanosti.
V dnešnej Európe prebieha proces deindustrializácie. Dymiaci komín vnímame ako zdroj znečistenia. Továrne v mestách sa búrajú a na ich mieste rastú obchodné a zábavné centrá alebo rezidenčné štvrte. Z robotníkov sa stali úradníci alebo zamestnanci služieb, takže dnešné mesto už nič hmotné a užitočné neprodukuje. Deindustrializácia v Európe znižuje životnú úroveň, klesá význam Európy vo svete, keďže nemá čo ponúknuť a sama sa stáva závislou od dovozov. Deindustrializáciu napokon logicky sprevádza úpadok vzdelanosti, pretože inžinierov a technikov už Európa nepotrebuje.
Deindustrializáciu Európy urýchľuje energetická kríza, respektíve „energetická tranzícia“ čiže prechod na „novú energetiku“, podporovanú úniovými klimatickými a zelenými plánmi. Z Nemecka kvôli tomu presúva výrobu do zahraničia tretina priemyselných podnikov. U nás priemyselné podniky, neraz s dlhou tradíciou výroby, postupne krachujú. Politici, ale ani ekonómovia v tom nevidia problém, pretože uvažujú globálne a čo sa u nás nevyrobí, to sa predsa jednoducho dovezie z krajín, ktoré sa rýchlym tempom industrializujú.
Reč je o Číne, ale dnes už i o Indii alebo Vietname. Dôsledkom deindustrializácie Európy je obchodný deficit s Čínou, od ktorej kupujeme to, čo sme kedysi vyrábali a vyvážali, a ktorá to, čo vyvážame, nepotrebuje. Industrializácia Číny však má rovnaké dôsledky, aké mala kedysi industrializácia Európy. Čína vďačí mohutnému rozvoju priemyslu za bohatstvo a rastúci vplyv vo svete. Infraštruktúru buduje tempom, ktoré je v Európe nepredstaviteľné.
Čínske univerzity patria medzi najprestížnejšie na svete, pretože industrializácia na čínsky spôsob znamená implementáciu špičkových technológií a vedeckých poznatkov. Zatiaľ čo v deindustrializovanej Európe opúšťajú univerzity zástupy filozofov, v industrializovanej Číne sú to inžinieri, matematici a absolventi prírodovedných oborov. Že nebude jednoduché držať s Číňanmi krok, naznačuje skutočnosť, že každý Číňan hovorí po anglicky, zatiaľ čo čínsky na Západe nehovorí prakticky nikto…
Deindustrializovať Európu asi nebol dobrý nápad. Ak sa zakladal na predstave, že namiesto tovaru budeme vyvážať do sveta hodnoty, čiže naše predstavy o tom, ako by mal fungovať svet, tak sa môže ľahko stať, že o tieto naše hodnoty a dobré rady nebude záujem a hlavne nám za ne nikto nezaplatí. Politici si zrejme neuvedomili, že deindustrializovaná Európa bude slabá. A kto je slabý, logicky nemôže druhým svoje hodnoty a dobré rady nanútiť.