Pri náhrade koruny eurom v januári 2009 predstavoval náš verejný dlh 19,2 miliardy eur. Dnes je to približne 70 miliárd eur. Slováci teda dnes zarábajú nominálne skoro dvojnásobok, ale krajina je zadlžená 3,6-násobne viac ako v roku 2009. Verejný dlh v prepočte na obyvateľa krajiny je dnes zhruba 13-tisíc eur, pričom v roku 2009 bol niečo vyše tritisíc eur. Nie je to žiadne prekvapenie, keďže počas celej existencie samostatného štátu sme ani raz nemali vyrovnaný rozpočet verejných financií.
Výraznejšie šetrenie nie je na programe dňa ani teraz. Plánovaný deficit verejných financií na rok 2024 a nasledujúce obdobia vzbudzuje oprávnené obavy, či budú investori ochotní nakupovať naše štátne dlhopisy nielen na splácanie starých dlhov, ale aj na plátanie enormného deficitu štátneho rozpočtu.
Problémy s udržaním rozpočtu na uzde majú v podstate všetky krajiny EÚ, ale náš plánovaný deficit medzi nimi bije do očí najviac. Slovensko síce vykazuje v porovnaní s vyspelými ekonomikami iba polovičný dlh, ale ten je dosť klamlivý. Dôvodom je vysoký podiel výkonu slovenskej ekonomiky (HDP) vytváraný firmami, ktoré získali od štátu daňové prázdniny v rámci investičných stimulov. Tomu má po novom zabrániť tzv. dorovnávacia daň vo výške 15 % zisku, ktorú budú platiť nadnárodné firmy s celkovým obratom nad 750 miliónov eur ročne.
Štátny rozpočet od roku 2024 čaká zaťažkávacia skúška v podobe postupnej úhrady faktúr za objednanú vojenskú techniku zahraničným zbrojárskym firmám, výrazného zvýšenia nákladov na platby úrokov z čoraz vyššie úročených dlhopisov a rekordnej sekery v rozpočte Sociálnej poisťovne týkajúcej sa starobných dôchodkov. K tomu sa pridružuje pokračovanie v celoplošných dotáciách cien energií firmám a domácnostiam. Kvapkou v mori dlhov sú potom už len výdavky na dotácie hypoték a nerealizovaný príjem štátu zo zrušenia koncesionárskych poplatkov.
Pri posudzovaní rizík zadlžovania a rozpočtovej udržateľnosti krajiny v strednodobom horizonte je dôležité brať do úvahy vzťah medzi úrokovou sadzbou zo štátneho dlhu a tempom rastu ekonomiky. Hladinu zadlženosti krajiny dvíha rast úrokov z dlhopisov ovplyvnený politikou centrálnych bánk. ECB v snahe krotiť vysokú infláciu a zabrániť masívnemu znehodnocovaniu úspor obyvateľstva začala zvyšovať úroky a rozšafne nakupovať štátne dlhopisy.
Záchrana kúpnej sily meny sa však odráža v útlme hospodárskeho rastu, poklesu výstavby a u obyvateľov v poklese nákupu tovarov dlhodobej spotreby. Ak má podiel dlhu k HDP zostať pre krajinu bezpečný, mal by hospodársky rast zodpovedať úrokovým sadzbám. To však v mnohých krajinách EÚ nie je realitou.
Slovensko nie je pripravené na ozajstnú konsolidáciu verejných financií, čoho dôkazom sú parametre schváleného štátneho rozpočtu. Neochota prijať potrebné zmeny v oblasti adresnosti, t. j. zúženia pomoci a poskytovania dotácií len pre tých, čo ich naozaj potrebujú, vyžaduje odvahu politikov a chuť urýchliť digitalizáciu štátnej a verejnej správy.