Euro prináša výhody najmä firmám, pretože je lákadlom pre zahraničných investorov. Zjednodušuje účtovníctvo, zlacňuje obstarávanie kapitálu zo zahraničia vo forme čerpania úverov alebo vydávaním dlhopisov ako aj transfer dividend zo ziskov akcionárom.
Nezanedbateľnou výhodou je aj plánovanie obchodných kontraktov presnejšími kalkuláciami nákupu materiálov a predaja tovarov ako aj možností zabezpečenia kurzových rizík voči USD alebo iným menám, v ktorých firmy obchodujú.
Mnoho klientov v bohatých krajinách eurozóny využíva výhody eura v podobe bezplatných prevodov peňazí. Tie v čase samostatných mien prostredníctvom vysokých bankových poplatkov zväzovali ruky tým, ktorí chceli v zahraničí niečo nakupovať, alebo si peniaze uložiť s prísľubom vyšších úrokov na vkladoch v bankách či výnosov podielových fondov.
Argumenty o výhodách eura ako nástroja na odbúranie kurzových rozdielov postupne odchádzajú do minulosti, pretože na trhu je čoraz viac nebankových spoločností, ktoré jednotlivé meny pri výmene devíz alebo platbách kartou realizujú čoraz lacnejšie.
Eurozóna nie je elitným klubom, ako sme si to pred vstupom do eurozóny v roku 2009 predstavovali. Euro nie je liekom na trvalú prosperitu. Dôkazom toho je nielen Grécko, Taliansko a v posledných troch rokoch aj Slovensko. Naša krajina má dnes v medzinárodnom porovnaní horší rating ako v roku 2005, keď začala vstup do eurozóny plánovať.
Pred vstupom do eurozóny musí každá krajina splniť tzv. maastrichtské kritériá. Jedným z nich je dodržiavanie rozpočtového deficitu maximálne vo výške 3 % HDP. No na Slovensku bol v roku 2023 viac ako dvojnásobný a lepšie to nebude ani v nasledujúcich rokoch. Najmä pre neochotu prijať zásadnejšie opatrenia na konsolidáciu verejných financií. Plánované výdavky štátneho rozpočtu pre rok 2024 sú kryté len do výšky troch štvrtín odhadovaných príjmov.
Naša krajina tiež neplní kritérium cenovej stability. To stanovuje, že miera inflácie nesmie o viac ako 1,5 % prekračovať priemernú infláciu troch krajín eurozóny s najnižšou infláciou. V novembri najnižšiu medziročnú infláciu vykázalo Taliansko (0,6 %), Fínsko (0,7 %) a Belgicko dokonca malo defláciu (- 0,8 %). Na Slovensku inflácia dosiahla 6,9 %. Z uvedeného vyplýva, že dnes by bol pre nás vstup do eurozóny nereálny.
Najväčší euroskepticizmus zaznieva v EÚ najmä z Česka. A to aj napriek tomu, že krajina s výškou verejného dlhu na úrovni cca 44 % HDP je oveľa menej zadlžená, ako stanovujú kritériá pre zavedenie eura (60 % HDP). Starosti našim susedom spôsobuje inflácia, ktorá je najvyššia v EÚ (8 %). Skeptici za riekou Moravou sa obávajú prijatia eura z dôvodu obáv o budúcnosť spoločnej európskej meny sužovanej rozpočtovou nezodpovednosťou veľkého počtu krajín eurozóny, ku ktorým už priraďujú aj Slovensko. To úzko súvisí so spoločným zdieľaním dlhov a záruk jednotlivých členov zoskupenia. Dilema o eure v ČR tak zostáva dlhodobo otvorenou otázkou s veľmi ťažko predvídateľným výsledkom.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.