Otázku reálnosti hromadného nasadenia technológií zachytávania a ukladania uhlíka nechajme nateraz bokom. Zmerajme sa na iné: uhlíková neutralita v r. 2050 je právne záväzná. Európske inštitúcie a národné vlády sú povinné prijať všetky kroky na jej dosiahnutie.
V strednodobom horizonte to znamená, že do r. 2030 majú emisie klesnúť o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Cieľ mohol byť ambicióznejší, dôležité ale je, že pri jeho dodržaní je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do 2050 stále realistickým plánom. Aj v tomto prípade ide o právny záväzok. Na jeho základe potom Únia schválila celý rad klimatickej legislatívy pre rôzne sektory: od energetiky po priemysel, dopravu, poľnohospodárstvo.
Podobne by mali fungovať emisné ciele pre rok 2040. Budú premenené na konkrétne opatrenia (napríklad pravidlá obchodovania s emisnými povolenkami) a zároveň musia byť nastavené tak, aby bolo dosiahnutie uhlíkovej neutrality do polovice storočia reálne. Podľa prepočtov vedeckého poradného orgánu Komisie to znamená, že do roku 2040 by mali emisie klesnúť o 90 až 95 percent oproti úrovni z 1990.
Vyzerá to ako vysoké číslo. No už dôsledná implementácia existujúcich záväzkov by mala do r. 2040 znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 80 percent (v hornej časti spektra). Tých niekoľko dodatočných percent môžu zabezpečiť lepšie zelené technológie či efektívnejšie hospodárenie s energiou a surovinami. Ak chce teda Komisia dostáť záväzku uhlíkovej neutrality, mala by pre rok 2040 navrhnúť (minimálne) 90-percentný cieľ redukcie.
Plán však musia schváliť členské krajiny. Niektoré – Írsko, Fínsko, Švédsko, Luxembursko, Holandsko, Dánsko, či Bulharsko – 90-percentné zníženie emisií podporujú. Rakúsko si na národnej úrovni sľúbilo uhlíkovú neutralitu do roku 2040, s európskym cieľom by nemalo mať problém. Podporiť by ho mohlo aj Nemecko, ktorého klimatický zákon plánuje 88-percentné zníženie do 2040, a Francúzsko, ak presadí podporu jadrovej energetiky.
Najjasnejšie výhrady proti záväznej 90-percentnej redukcii má Maďarsko. Jedným z dôvodov môže byť dlhodobý kontrakt na dovoz ruského plynu, ktorý vyprší až v 2036. V druhej polovici tohto roka preberá Budapešť rotujúce predsedníctvo Rady a rokovania môže zablokovať. Napríklad tak, že ich z presunie z ministrov, kde sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, na úroveň premiérov, kde je potrebný jednomyseľný súhlas.
Nedá sa vylúčiť, že bude kalkulovať s reakciou členských krajín. Namiesto právne záväzného cieľa ponúkne indikatívny. Ľahšie si tak zabezpečí súhlas všetkých vlád (a Ursula von der Leyenová získa skôr podporu pre ambíciu viesť eurokomisiu ďalšie päťročné obdobie). Zároveň však spochybní jeden z najdôležitejších odkazov svojho päťročného pôsobenia: záväzok uhlíkovej neutrality do r. 2050. A tým zvýši riziko klimatickej katastrofy (to však nech trápi ďalšie generácie, všakže).