Ak sa dnes mladý gymnazista rozhodne osloviť nejakého partnera alebo partnerku (dnes už jednoducho neslobodno napísať „dievčinu alebo spolužiačku“), hneď vie, na rozdiel od minulosti, na čo sa má spýtať tak, aby tým rozhovor neukončil, alebo prinajmenšom pre budúcnosť načisto neuzavrel. Nič zlé neurobí, ak sa teda spýta rovno: „Mal zastať, alebo nemal?“ A hneď sa mu dostane odpovede, sprevádzanej žiarivým úsmevom, plným najjemnejšieho pochopenia: „Však keby bol zastal, bolo by to „kúlové“, či…?“
Nech sa len dnes nepýta ako dakedy v hlbokej minulosti: „Myslíš si, Zuzka, že Čína predstavuje rizikový faktor? Teda aspoň v otázke Taiwanu?“ Lebo bude pre partnera či partnerku hneď navždy stratený, a celú diskotéku bude iba sám labu lízať. Veď ak sa nevyzná v tom, o čo dnes ide vo svete, nech sa ani nepýta, všakže?
Všetci už dokonca vieme, koľko taký semafor stojí, aj keď zatiaľ, žiaľ, iba bez DPH. Nuž, istotne to nie je málo, ani keď z jeho hodnoty zatiaľ odrátame takpovediac cenu celého potenciálneho budúceho prezidenta. Mnoho čitateľov sa ma isto i teraz spýta, na čej strane vlastne stojím? Odpovedám úplne neúlisne, totiž po všetkých možných debatách: jednoznačne na strane gymnazistu v onom štádiu beznádejného diskusného pokusu! Veď nerobí nič iné, ba dokonca ani o nič menej, než dnes robí veľká väčšina našich politikov, novinárov a moderátorov. Nevytvára azda semafor olejovú škvrnu, na ktorej sa môžu pošmyknúť a vyváľať všetky eurofondy?
Medzinárodný dosah Slovenska nikdy nebol taký, aký je dnes. Svet dnes vstupuje do našej krajiny a s počudovaním v nej nachádza iba to, čo už je všade inde. Máme napätie medzi vládou a opozíciou? Máme! Máme demonštrácie? Máme! Máme europoslancov, ktorí tak vďačne a vytrvalo vedia zahrať na takú tú dôležitú bruselskú strunu? Máme! Čo si potom môžeme želať viac? Sú to istotne iba drobné detaily.
Ak sa pozorne začítam do dennej tlače, až ma pot zalieva neskonalým obdivom k dnešku – už pri titulkoch. Máme vraj najrovnomernejšie rozložené bohatstvo spomedzi všetkých jestvujúcich krajín! To vyplýva vraj z toho, že máme síce i pár miliardárov, no, našťastie, aj kopec ľudí, čo majú peňazí o niečo menej ako oni. Sme vraj aj fakticky bohatší ako Nemci, len nám to tak nemusí pripadať. Ale fakty vraj napriek tomu nikoho a nikam nepustia! Všetky tieto bohaté myšlienky sa vraj už ani nedajú liečiť. Jediná možnosť je ich zverejniť. Veď preto vznikli a na to sú určené.
Ak sa teda raz odtrhneme od semafora, kam nás to pozajtra privedie? Nuž ako možno trpko, no v každom prípade hlboko filozoficky poznamenal írsky dramatik Oscar Wilde: „V živote nie je žiadna spravodlivosť, a pre väčšinu z nás je to možno dobre.“