V súkromnom sektore sa na zodpovednosť prihliada oveľa prísnejšie. Ak sa podnikateľ stretne s reklamáciou zo strany odberateľa, existujú právne mechanizmy, ktoré slúžia na zachovanie kvality a právnej istoty. Napríklad pre spotrebiteľa je bežné reklamačné konanie, ktoré v prípade preskúmania Slovenskou obchodnou inšpekciou môže vyústiť do uloženia pokuty pre firmu. Obdobné platí pre bezpečnosť pri práci, hygienu a pod.
Aké sankčné mechanizmy existujú pre orgány verejnej moci? Ak nejaké existujú, sú vôbec účinné? Väčšina miest postupom času zavádza parkovaciu politiku, ktorej súčasťou býva aj spoplatnenie parkovania pre osoby so zdravotným postihnutím, čo výrazne znižuje ich každodenný životný režim. Ak napríklad mesto vydá všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré je v rozpore so zákonom, existuje právny mechanizmus – protest prokurátora, ktorým je mestu uložená povinnosť nezákonnosť napraviť. V opačnom prípade sa môže prokurátor obrátiť na súd.
Obdobné platí aj pre rozhodovanie v správnych konaniach. Ak sa preukáže nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nezákonnosť musí byť napravená a rozhodnutie odvolací orgán zruší či zmení. Opísané prípady, žiaľ, poukazujú na fakt, že „samospráva nie je firma“, teda, že orgánu verejnej moci sa „všetko prepáči“, bez toho, aby bol za nepoctivú a nekvalitne vykonanú prácu niekto potrestaný. V podnikateľskom svete je za nesprávny, nezákonný prístup firma potrestaná nielen zo strany orgánov dozoru, ale aj zo strany občanov cez negatívne referencie, medializáciu a stratu dobrého mena na trhu. Nehovoriac o manažéroch, ktorí sú odvolaní akcionármi alebo spoločníkmi firmy pre podozrenia z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. Tento Damoklov meč je pre väčšinu podnikateľov účinným mechanizmom, prečo robiť svoju prácu zodpovedne.
Čo však v prípade orgánov verejnej moci? Kto a ako je zodpovedný za nezákonné VZN? Alebo ako je postihnuteľný stavebný úrad za nezákonný postup pri povolení stavby? Ak by zákonodarca prijal obdobný preventívny mechanizmus založený na sankciách, ako je to v podnikateľskom prostredí, mohlo by to pomôcť zlepšiť kvalitu rozhodovania správnych orgánov či VZN. Napríklad preto, aby sa znížilo riziko predaja údajne nepotrebného nehnuteľného majetku hlboko pod trhovú cenu alebo predražených stavebných prác a nákupov tovaru financovaného z verejných financií. To sú najčastejšie prípady porušení samospráv odhalené kontrolnou činnosťou Najvyššieho kontrolného úradu.
Zvýšenie zodpovednosti samosprávnych orgánov a ich manažérov je dôležitým krokom racionality a efektívnosti rozhodnutí a výkonu verejnej moci. To by mohlo viesť k zvýšeniu záujmu verejnosti o nakladanie s verejným majetkom a k ochote daňovníkov platiť v posledných rokoch, žiaľ, čoraz vyššie miestne dane a poplatky bez možnosti ovplyvniť ich konkrétne použitie.