Premiér Robert Fico vysvetľuje túto kritiku ako nejakú politickú pomstu, zosnovanú slovenskou opozíciou, pri ktorej sa inštitúcie EÚ starajú do vecí, do ktorých ich nič nie je. Je to však trojnásobný nezmysel. Najprv tá druhá časť. Europoslanci z opozičných strán si, prirodzene, robia svoju opozičnú prácu.
O situácii na Slovensku hovoria aj v Európskom parlamente – koniec koncov, smerácki to v čase, keď bola strana v opozícii, skúšali tiež. Europoslancom za Progresívne Slovensko a ďalšie strany to ide, zdá sa, omnoho lepšie. Rezolúciu europarlamentu, ktorá kritizovala rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestných sadzieb za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť či oslabenie ochrany oznamovateľov trestnej činnosti, podporili všetky veľké politické skupiny (vrátane socialistov, ku ktorým Smer ešte nedávno patril).
Predstava, že to urobili len na základe slov pár slovenských europoslancov, je, mierne povedané, zábavná. A poukazuje na nepochopenie (či neúctu) k fungovaniu europarlamentu, základnej inštitúcie zastupiteľskej demokracie na európskej úrovni.
Nejde tiež o žiadnu politickú pomstu. Európskej prokuratúre môže byť Fico ukradnutý. Jej úlohou je chrániť finančné záujmy EÚ – vyšetrovať podvody a korupciu týkajúcu sa európskych peňazí. Ak upozorňuje, že zmeny plánované na Slovensku jej znemožnia vykonávať povinnosti, nerobí to preto, aby „útočila“ na slovenského premiéra či vládu. Ale po zhodnotení, ako Ficove zmeny ovplyvnia schopnosť prokuratúr plniť úlohy, ktoré jej európske právo ukladá.
Podobné je to s Európskou komisiou. Ficove názory na Ukrajinu môžu byť akokoľvek scestné a nebezpečné, no o ne vôbec nejde. Nástroj podmieňovania európskych peňazí funkčným právnym štátom (ktorého vytvorenie schválilo aj Slovensko) má v prvom rade chrániť európske (teda aj naše) peniaze. Ak v krajine nefunguje právny štát, existuje vážne riziko, že podvody týkajúce sa európskych peňazí nebudú vyšetrené. Pozastavenie peňazí je v prvom rade preventívnym opatrením a komisia ho má v takej situácii povinnosť použiť.
To zároveň osvetľuje tretiu otázku: Prečo sa EÚ do celej veci vôbec mieša? Ochrana finančných záujmov únie je prirodzene starosťou európskych inštitúcií. Tie nakladajú s peniazmi, ktoré im zverili európski daňoví poplatníci (teda aj my). Na ich ochranu majú niekoľko nástrojov, jeden z nich je preventívny – pozastavenie peňazí v prípade, ak existuje riziko, že ich národné inštitúcie nedokážu dostatočne ochrániť pred zneužitím a korupciou.
Samozrejme, nič z toho nezabráni Ficovi stavať sa do úlohy obete „zlého Bruselu“ či „protislovenskej opozície“. Nič iné mu neostáva. Keď nie sú racionálne argumenty, ostáva len hlasno vykrikovať lži.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.