Mnohé krajiny v Európe ako reakciu na enormný deficit štátneho rozpočtu v posledných dvoch rokoch zaviedli daň z nadmerných ziskov, tzv. Windfall Tax (WFT). Týka sa predovšetkým spoločností podnikajúcich v energetike a vo finančných službách. Inkasovanie mimoriadnych daňových príjmov od bánk však výrazne zaostáva za tým, čo vlády očakávali. Najnovším dôkazom je Česko, kde banky vlani zaplatili v prepočte iba 28 miliónov eur, pričom ministerstvo financií očakávalo daň z mimoriadnych ziskov od finančných spoločností vo výške 1,33 miliardy eur. Štát tak vybral iba 2,1 % z toho, čo plánoval.
Mimoriadna daň uvalená na banky sa z pohľadu štátu vyberá oveľa ťažšie ako bankový odvod. Ten sa totiž počíta buď z objemu vkladov bánk, alebo prípadne z objemu vybraných aktív, t. j. najmä z poskytnutých úverov. Tomuto odvodu sa tak banky dokážu na rozdiel od mimoriadnej dane veľmi ťažko vyhnúť. WFT sa v zásade týka len veľkých bánk, ktoré si nájdu dostatok legálnych spôsobov na optimalizáciu základu dane.
Najväčšie rozhorčenie verejnosti v ČR na začiatku roka 2024 spôsobilo zverejnenie informácie, že Česká spořitelna, ktorá je členom rakúskej skupiny Erste, nezaplatila vo forme WFT štátu za vlaňajšok ani halier. To by malo byť ponaučením pre Slovensko, ktoré na rok 2024 na príjmovej strane štátneho rozpočtu počíta v tejto oblasti s veľkým objemom vybraných prostriedkov.
Zdaňovanie bánk je oddávna tvrdým orieškom pre každú krajinu. Banky majú zo zákona povinnosť tvoriť rezervy na úvery s ohrozenou návratnosťou, používať komplikované účtovné operácie vo vzťahu k zahraničným spoločnostiam a plniť dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, z ktorých sú mnohé platné ešte z čias Československa. Banky na Slovensku spravujú veľký objem peňazí, za ktoré nemusia platiť ani žiadne úroky. Stačí sa pozrieť na depozitá, ktoré majú bytové domy uložené vo fondoch údržby a opráv v najväčších slovenských bankách.
Peniaze pritom vo všetkých štátoch eurozóny nie sú zďaleka také lacné, ako to bolo do roku 2022. Po zmene politiky ECB banky prebytky svojej finančnej likvidity dokážu zhodnotiť za viac ako 4 % ročne. Pritom sporitelia v bankách získavajú nezriedka úroky aj na termínovaných vkladoch s dlhšou viazanosťou za menej ako 2 % ročne. A inflácia na úrovni 6 % ročne je na Slovensku v rámci krajín eurozóny najvyššia.
Najväčšie banky dlhodobo platia klientom najnižšie úroky, pretože náklady na získavanie vkladov majú najnižšie. Stovky miliónov eur na bezúročných účtoch fondov údržby a opráv správcov bytových domov by v prípade adresnej bankovej politiky mohli byť presunuté do štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky alebo priamo do Štátnej pokladnice či NBS. Peniaze odložené na údržbu a skvalitnenie bývania domácností by tak mohli byť úročené a menej znehodnocované infláciou.
Nehovoriac o tom, že by Slovensko menej zaplatilo zahraničných investorom, ktorí nakupujú naše štátne dlhopisy a pomáhajú nám novými pôžičkami prekrývať staré dlhy a vysoké rozpočtové deficity.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.