Tie majú logicky oveľa vyššiu produktivitu práce vďaka efektívnejšiemu využívaniu moderných technológií, ale obvykle aj vyššiu cenovú hladinu, pokiaľ ide o životné náklady.
Podľa nemeckej štúdie Inštitútu IMK z roku 2023 pracovné náklady za odpracovanú hodinu v nových členských krajinách EÚ sú už dnes vyššie ako v niektorých južných štátoch únie. Grécky zamestnanec v súkromnom sektore stál firmu 15,20 €/h, čo je menej ako v prípade Slovenska (15,70 €/h). Pre porovnanie – v Slovinsku to bolo 23,50 €/h, v Estónsku 16,60 €/h a v Česku 16,20 €/h. V Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku to bolo medzi 11,10 až 13,20 €/h. Oveľa lepší obraz by nám však priniesli údaje v prepočte na paritu kúpnej sily.
Priemer štátov eurozóny pritom bol na úrovni 34,10 €/h. Nehovoriac o štatistikách pracovných nákladoch v súkromnom priemysle v Dánsku (49,80 €/h), Belgicku (46,30 €/h) alebo v Rakúsku (43 €/h). Z uvedených údajov vyplýva, že s lacnou pracovnou silou už zamestnávatelia počítať nemôžu. Najmä v prípadoch, keď nedostanú časovo obmedzené investičné stimuly od štátu na vytvorenie nových pracovných miest v podobe dotácií nákladov na zamestnávanie.
Z pohľadu jednotlivcov je dôležitá najmä čistá odmena po zaplatení povinných daní a sociálnych a zdravotných odvodov. Benefity jednotlivca zo zaplatených odvodov sú v každej krajine výrazne odlišné, najmä pokiaľ ide o hradenie nákladov na zdravotnú starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie. V niektorých štátoch poistencom zamestnávateľ strháva z platu pre nás absurdné percentá. V Nemecku ide napríklad o pomerne vysokú cirkevnú daň a solidárny odvod pre spolkové krajiny bývalej NDR.
Podľa štúdie spoločnosti Oxfam sa za posledné tri roky majetok piatich najbohatších ľudí na svete zvýšil o 114 %, zatiaľ čo v rovnakom čase päť miliárd ľudí na celom svete pocítilo pokles životnej úrovne. Na jednej strane sme tak svedkami sťažovania sa firiem, že z dôvodu rastu pracovných nákladov strácajú podnikatelia konkurencieschopnosť, na druhej strane malá skupina boháčov apeluje tradične na Svetovom ekonomickom fóre v Davose na výrazne vyššie zdanenie boháčov.
Mnohí z nich pravdepodobne majú majetky v nadáciách, zvereneckých fondoch a schránkových firmách s cieľom minimalizácie daňových povinností. Majetok nadácie nie je súčasťou pozostalosti zakladateľa, pretože ten nie je vlastníkom majetku nadácie, ale vlastní ho nadácia ako právnická osoba. Majetok nadácie je vylúčený z dedičského konania.
Slovensko v medzinárodných porovnaniach patrí medzi najviac rovnostárske štáty. Otázna je objektivita týchto údajov. Najmä z pohľadu majetku bohatých jednotlivcov, ktorí dokážu svoj osobný kapitál zaparkovať v krajinách, ktoré sa nepodieľajú na medzinárodnej výmene informácií o majetku tzv. nerezidentov.
Veľké majetkové rozdiely sa riešia vo vyspelých krajinách zdaňovaním cez dedičské dane, dane z darovania a čiastočne cez dane z prevodu majetku. U nás sme tieto dane pred mnohými rokmi zrušili, pričom ani dnešná vládna zostava nemá v pláne v tejto veci nič meniť.