Budúcnosť elektromobility stojí a padá s ochotou zákazníka kúpiť si namiesto normálneho auta na benzín či naftu moderné ekologické auto na elektrinu. Táto ochota zaostáva za očakávaniami politikov, ktorí elektromobilitu motoristom vnucujú.
Štatistiky sú neúprosné. Elektromobil sa zatiaľ nestal samozrejmým dopravným prostriedkom pre strednú vrstvu. Kupujú si ho zákazníci bohatší, ktorí neriešia cenu, nadšenci pre technické novinky a inštitúcie, ktoré žijú z verejných rozpočtov alebo sa usilujú o ekologický imidž. To na úspešný biznis automobilového priemyslu nestačí.
Elektromobilita je protekčný politický trend, ktorému sa z jednej strany nedobrovoľne prispôsobuje priemysel, a z druhej strany sa zaň agresívne lobuje u klientov, motoristov. Nejde o novinku, ktorá prináša pre zákazníka také výrazné benefity, že sa ochotne odvráti od prekonaných technológií. Naopak, ukazuje sa, že protežované elektromobily sú v mnohých ohľadoch nepraktické, nebezpečné alebo drahé v porovnaní s automobilmi, ktoré sú kvôli spaľovacím motorom diskriminované.
Pri nechcenom pokroku, teda takom, ktorý miesto všeobecného nadšenia vyvoláva pochybnosti a skepsu, ide o konflikt sna a reality. Politický sen o bezemisnom svete je konfrontovaný s globálnou potrebou mobility. Pre politikov nie je problém uzákoniť likvidačné normy proti používaniu fosílnych palív. Ťažšie to však je s ponukou alternatívneho produktu, ktorý je v procese vývoja, a nie je schopný konkurencie bez dotácií. Politici sú dostatočne silní, aby fungujúci automobilový priemysel so spaľovacími motormi zničili alebo aspoň ochromili. Na to, aby nanútili elektrickú alternatívu, však nie sú dostatočne bohatí.
Európske automobilky sa ocitli na križovatke. Bez investícií do vývoja ich technologicky porazí a už aj poráža Čína či Tesla. Lenže oplatí sa im investovať do elektromobility, ak je dopyt po elektromobiloch mizerný a štátna podpora sa končí? Ak sa im nepodarí ponúknuť auto s ľahkou a výrazne výkonnejšou batériou za slušnú cenu a k tomu lacnú elektrinu, potom majú dve možnosti: vrátiť sa k tomu, na čom sa dá zarobiť, teda k spaľovacím motorom, alebo s výrobou skončiť.
Až dnešné autá v Európe zostarnú a dojazdia, politikom sa splní sen o bezemisnej doprave. Čulý dopravný ruch sa presunie tam, kde politici emisie CO2 ignorujú. Je tu však, samozrejme, vždy i možnosť, že sa vymenia politici, a tí noví už nebudú trvať na nechcenom pokroku. Jednoducho preto, že je nechcený. Elektromobilom neuškodí, ak budú nepovinné. Pokiaľ ide o problém s výfukovými plynmi, prirodzene sa vyrieši s príchodom pohodlnej generácie, ktorá autá odmieta ako bremeno, o ktoré sa treba starať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.