Voliči, unavení podrobnosťami zo sexuálneho života celebrít a známych politických osobností, sa prostredníctvom matematiky radostne presunú do celkom novej, takpovediac rajsky nedotknutej ideovej oblasti, ktorá potom povzbudzuje tvorivú fantáziu a nenávisť k protivníkom oveľa intenzívnejšie.
Napríklad taký politik oznámi vzrušenej verejnosti, že iný, dokonca ľavicový politik má takých 650 miliárd eur kdesi na Belize, ba že ich nakradol z nášho štátneho rozpočtu za posledných 10 rokov. A bystrejší volič si hneď porovná svoju finančnú situáciu s týmto gaunerom a vykoná jednoduchý prepočet. Ak on platí za káblovú televíziu takých 17 eur mesačne, potom taký miliardár ju musí mať všade. Teda v každej miestnosti, no nielen tam. Samostatný televízor je aj v šope, v maštali, v chlieve, v záhradke, dokonca aj vo výbehu pre zajace.
To miliardári tak jednoducho musia mať. Lebo inak za nimi prídu tí ostatní miliardári a kladú im mimoriadne nepríjemné štipľavé otázky. Napríklad: „Počúvajte, vy osoba! Ste vy ešte stále americký miliardár? Nie ste náhodou len taký obyčajný? Nemecký alebo iba francúzsky? Fuj! Hanba! Pch!“ A škaredo prichytený miliardár si potom ide nohy dolámať, len aby si rýchlo dokúpil nejakých tých 300 alebo 400 chýbajúcich televízorov. A jeden asi aj do zasadačky.
Práve výhodou politickej matematiky je, že vôbec nesmie byť presná, ba platia v nej úplne iné vzťahy. Tie však politici často využívajú. Napríklad dôraz na nejakú tú exaktnosť nikdy nekládla ani exministerka Veronika Remišová. Ani keď v ostatnej televíznej debate nachytala ministra Tomáša Tarabu, že navrhol úradníčke odmenu 4 000 eur. Vôbec nebrala do úvahy, že ona sama – dokonca tej istej úradníčke, ba v rovnakej situácii – dala odmenu 12 800 eur. V politike tak menej často býva viac. Je v tom istá tradícia. Ako verejne vypovedať, koľko členov má OĽaNO, keď ich má asi štyroch? A tak. Presne ako v Dubaji!
Politik vlastne rátať nemusí. Ak by ste sa ho spýtali, či vie vypočítať objem valca, pohŕdavo sa usmeje. Načo by aj? Veď je to presne zapísané v technickom preukaze vozidla! Alebo odvrkne, že „prešiel“ na elektromobil. S miliardami sa operuje dosť ľahko, horšie to dnes ide s obyčajnými číslami.
Napríklad, keď sa dve opozičné strany PS a Saska rozhodli odvolať koaličnú ministerku kultúry, mali odovzdať predsedovi parlamentu 30 podpisov na zvolanie schôdze. No svorne ich doniesli iba 28. Určite si však túto zložitú úlohu museli rozdeliť aspoň na tri dni. Prvý deň spočítali prvých 10 hlasov, druhý deň druhých 10. No tretí deň už podľahli únave a vyčerpaniu. Preto keď dospeli asi tak ku piatemu (vcelku ku 25.) hlasu, tak iba mávli rukou. Prestali s tým, že to určite bude zase také isté ako inokedy. Z toho však, žiaľ, istotu môžeme načerpať opäť iba my. Totiž tú, že ani inokedy to už iné nebude.