Ľudia sa o verejné peniaze v zásade zaujímajú až vtedy, ak sa investori kupujúci dlhopisy otočia ku krajine chrbtom a nechcú jej viac požičať, alebo prinajlepšom požadujú oveľa vyššie úroky, ako to bolo v čase ich dôvery a presvedčenia, že krajina svoje dlhy nebude mať problém splatiť novými dlhmi.
Reálne žiadna krajina svoje dlhy nikdy nesplatí, iba z nich vyrastie tým, že jej HDP rastie rýchlejšie ako dlh. V čase slabého hospodárskeho rastu je to problém a výsledkom je potom rast verejného dlhu v pomere k HDP.
V prípade štátnych dlhov je určitou záchrannou brzdou Európska centrálna banka, ktorá v čase núdze môže hodiť záchranné lano. V prípade súkromných dlhov je to však iné. Investori v čase nízkych úrokov a pomerne vysokej inflácie začnú svoju pozornosť viac obracať na dlhopisy. Medzinárodne pôsobiace finančné skupiny financujú svoje projekty tiež vydávaním dlhopisov, pričom nie vždy je presne určené, do akého projektu peniaze potečú. Odstrašujúci príklad žonglovania s požičanými peniazmi na Slovensku boli kedysi nebankové spoločnosti napríklad BMG Invest, Horizont Slovakia a Drukos. Pred dvomi rokmi to bol bankrot skupiny Arca.
Tieto kauzy však boli zlomkom toho, čo v uplynulých mesiacoch predstavoval bankrot skupiny Signa Holding, ktorú vlastnil rakúsky expert na reality René Benko. Celkový objem peňazí utopených v tejto bankrotujúcej skupine zameriavajúcej sa na výstavbu a prevádzku obchodných a kancelárskych priestorov je viac ako 52 miliárd eur. Na Slovensku skupina ešte nedávno vlastnila obchody s nábytkom Kika.
Bankrot skupiny Signa spôsobil hlavne nárast úrokových sadzieb z úverov a dlhopisov, ktoré zvýšili firme náklady, a táto tak už nebola schopná podnikať rentabilne a splácať svoje dlhy. Zoznam poškodených veriteľov je pritom naozaj veľmi dlhý. Medzi nimi sú viaceré švajčiarske banky, penzijné a podielové fondy a poisťovne. Niektoré z nich pôsobia aj u nás. Ide napríklad o poisťovne UNIQA a Vienna Insurance Group (Kooperativa poisťovňa a Komunálna poisťovňa). Mimo Európy o viac ako miliardu eur prišiel v insolventnej skupine štátny arabský fond Mubadala zo Spojených arabských emirátov.
Pri správe cudzieho kapitálu v praxi platí pravidlo morálneho hazardu: zisky sú súkromné a straty sa zoštátňujú. To znamená, že správcovia kapitálu zarábajú na províziách z investovaného kapitálu a z podielu na prípadných ziskoch, ale finančnú ujmu v prípade stratových investícií či precenenia majetku v dôsledku poklesu akciových, realitných a dlhopisových trhov nesú v plnom rozsahu majitelia úspor. Či už z radov súkromných investorov, alebo kolektívnych fondov.
Spoliehať sa na neustály prísun lacného kapitálu a splácanie dlhov novými pôžičkami bude v nasledujúcich rokoch čoraz ťažšie. Investorská skepsa sa preto prejavuje v odklone investorov od dlhopisov a nehnuteľností, ktorí sa viac orientujú na akciové trhy, bitcoin a zlato.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.