Už koncom januára vydal niekoľko dočasných opatrení, ktoré od Izraela vyžadovali, aby dodržiaval Dohovor o genocíde z roku 1948, umožnil viac humanitárnej pomoci do Gazy a zakročil voči tým, ktorí otvorene „vydávajú genocídne vyhlásenia“. Stalo sa tak po tom, ako koncom decembra minulého roku obvinila Juhoafrická republika Izrael z porušovania dohovoru – nielen v reakcii na útok v Hamasu v októbri, ale počas „celých desaťročí“.
Hoci rokovania medzinárodných inštitúcií pripomínajú scénu z filmu Život Briana, kde sa prípravné rokovania začínajú, keď už prakticky všetky obete visia na kríži, podľa bývalej predsedkyne súdu Joan Donoghueovej (mandát jej vypršal 6. februára), je to silná správa pre Izrael, aby sa pri vykonávaní vojenskej kampane „zachovával zdržanlivo“.
Reálna situácia je zatiaľ taká, že minulý týždeň Izraelské obranné sily (IOS) zbombardovali poslednú veľkú nemocnicu v Chán Júnise (Násirova nemocnica) a plánujú útok na mesto Rafah na južnej hranici – kde pôvodne Izrael sľuboval „bezpečie“. Cieľom má byť likvidácia vedenia Hamasu, no predstava, že takmer milión a pol ľudí má pred smrťou utiecť nevedno kam, očividne zatiaľ viac ako Izrael trápi Egypt. A spolu s ním aj celý široký africký kontinent.
Uprostred celého tohto diania sa v etiópskej Addis Abebe skončil v nedeľu samit Africkej únie. Napriek mnohým protirečeniam, ktoré sa týkali spôsobu ukončenia konfliktov v Africkom rohu, Sudáne, oblasti Sahelu a Demokratickej republike Kongo, africkí lídri sa zhodli na otázke Palestíny. Odsúdili „kolektívne trestanie Palestínčanov, vyzvali na ukončenie vojny a nelegálnej okupácie palestínskych území“. V izraelských vládnych kruhoch to možno zarezonovalo o kvapku menej, ako keď len deň predtým brazílsky prezident Inácio Lula da Silva v Káhire na stretnutí Arabskej ligy prirovnal izraelské čistky k holokaustu počas druhej svetovej vojny; no Addis Abeba, ako aj Káhira tentoraz len trochu iným slovníkom zopakovali obvinenie z „genocídnych vyhlásení“, ktoré ešte predtým prišlo priamo z Haagu.
Niet pochýb, že sa do zásadnej miery zakladalo na podozreniach z plánu rozšíriť na vyľudnené územia doposiaľ nelegálne židovské osady. „Nemyslím si, že je v Izraeli niekto, kto by židovské osady nechcel vidieť všade,“ vyhlásil ultrapravicový izraelský minister financií Bezalel Smotrich koncom minulého roka. Na otázku, či chce Gazu „nanovo osídliť“, odpovedal pre The Times of Israel eufemisticky, že chce „vyriešiť problém“.
Hebrejské vydanie tých istých novín v tom istom čase prinieslo jeho slová o tom, že samotní Palestínčania „túžia po 75 rokoch života v gete dobrovoľne odísť preč“, ako aj správu, že o novej „zemi zasľúbenej“ (pozn. aut.) už koalícia Benjamina Netanjahua rokuje s Konžskou demokratickou republikou. Izraelská aj konžská vláda informáciu na druhý deň popreli. Zo žiadnych vyjadrení však zatiaľ nie je jednoznačne jasné, čo by sa malo s ľuďmi z Rafahu stať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.