Podnetom boli prekvapujúce zistenia, že v štátoch ako Fínsko, Dánsko, Kanada či USA boli najspokojnejší so životom 60– a viac roční obyvatelia, kým mladí do 30 rokov tam boli so životom najmenej spokojní.
Pozrime sa najprv na celkový svetový rebríček. Medzi 11 štátmi s najspokojnejším obyvateľstvom je päť severských štátov. Prví sú Fíni s takmer ôsmimi bodmi. S našou priemernou životnou spokojnosťou (6,3) sme vo svetovom rebríčku na 45. mieste, českí susedia obsadili 18. priečku.
Poradie v generačných rebríčkoch šťastia sa značne líši. Najmladšia generácia Fínov klesla na siedme miesto, mladí z Česka sa vyšvihli na desiate a naši mladí sa posunuli na 38. miesto. Mladí ľudia z USA sú na 62. priečke. Naopak, v seniorskom rebríčku sú seniori z USA na 10. mieste a Dáni a Fíni na špičke. Českí seniori klesli na 23. a naši na 60. priečku.
Klesajúcu životnú spokojnosť vo vyššom veku vysvetľuje rast zdravotných ťažkostí a vyplývajúcich obmedzení. Súvislosť medzi zdravím a šťastím je preukázanou vecou. No spokojnosť neklesá vo vyššom veku tak strmo ako často zdravie. A ako si máme vyložiť zistenia, že v niektorých štátoch sú práve seniori najspokojnejší so životom?
Podľa analýz medzi činitele, ktoré významne objasňujú rozdiely v spokojnosti so životom, patria výška HDP štátu v prepočte na obyvateľa, predpokladaná dĺžka života v zdraví, prežívané pozitívne emócie, vnímanie korupcie vo verejnej správe a podnikaní a štedrosť obyvateľstva (prostriedky na charitu v pomere k HDP). Spokojnosť so životom však najsilnejšie súvisí s hodnotením slobody v rozhodovaní o vlastnom živote (v tomto sebahodnotení sme až na 97. mieste, ale z pohľadu miesta na škále ide o triezve hodnotenie s uznaním, že nekonáme vo vákuu) a tiež s vedomím, že sa mám na koho spoľahnúť (v tomto sme na treťom mieste svetového rebríčka za Dánmi a Fínmi).
Podľa správy nárast spokojnosti so životom vo vyššom veku môže súvisieť so sklonom pozitívne hodnotiť život a prehliadať jeho ťažkosti. Taký sklon môže prevážiť tam, kde veľká časť starších ľudí má splnené základné životné potreby a menej vonkajších obmedzení. Zistenú vyššiu mieru slobody rozhodovania seniorov autori vidia v ich oslobodení od nutnosti zlaďovať pracovné a rodinné povinnosti. K vyššej životnej spokojnosti významne prispieva aj ich – v porovnaní s mladšími obyvateľmi – významne častejšia odpoveď, že majú okolo seba ľudí, na ktorých sa môžu spoľahnúť.
Život bez starosti o základné životné potreby nie je na Slovensku masovo dopriaty žiadnej vekovej kategórii a ani v miere, v akej bol zrejme dopriaty šťastným seniorom z Fínska, Dánska a ďalších krajín. A ako kedysi v knihe Súmrak sociálneho štátu temne predpovedal Jan Keller, už nebude dopriaty ani tamojším najmladším obyvateľom.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.