Zdá sa, že Európska komisia (EK) plánuje radikálnu reformu: kohézne peniaze budú podmienené reformami.
Ani v súčasnosti nedostávajú krajiny tieto prostriedky úplne „zadarmo“. S EK sa musia dohodnúť na oblastiach, spôsobe a harmonograme financovania aj na výsledkoch, ktoré majú investície dosiahnuť. Podmienky sa však týkajú najmä použitia kohéznych peňazí, nie širších politík.
Druhou dôležitou podmienkou sú funkčné mechanizmy právneho štátu: pri ich oslabení, ako to urobila Orbánova vláda, a chystá sa urobiť vláda Roberta Fica, nie sú totiž európske peniaze dostatočne chránené pred zneužívaním alebo korupciou. Európska rada tak môže, na návrh komisie, preventívne pozastaviť ich čerpanie.
Napriek tomu nie sú európske kohézne peniaze často používané efektívne. Namiesto investícií do spoločných európskych priorít a znižovania regionálnych rozdielov ich vlády využívajú skôr na suplovanie národných výdavkov. Výsledkom je, že investície nedosahujú sľúbené efekty.
Nový systém, o ktorom údajne uvažuje Európska komisia, by mal fungovať podobne ako čerpanie peňazí z Plánu obnovy. Pri ňom sa museli vlády zaviazať ku konkrétnym reformám, investíciám či výsledkom. Plnenie sľubov je pod pravidelnou kontrolou. Najmä vďaka tomu, vlády dostávajú peniaze po čiastkach, keď splnia stanovené míľniky. V objektívnych prípadoch je možné míľniky posunúť či pozmeniť, no porušenie dohody zo strany členskej krajiny znamená zastavenie prítoku európskych peňazí.
Pre vlády, ktoré si navykli používať eurofondy ako doplnkovú kasičku prerozdelenú medzi koaličných partnerov a spriatelené záujmové skupiny, to asi nebude populárny návrh. Bola by to však užitočná zmena. Priebežná kontrola a povinnosť spĺňať míľniky zabezpečia, že sa vlády budú správať podľa dohodnutých pravidiel vrátane dodržiavania štandardov právneho štátu.
Do procesu plánovania a realizácie môžu byť silnejšie zapojené regióny, lokálne komunity a iné zainteresované strany, ktorým majú európske investície pomôcť.
Silnejšia kondicionalita, podmienenie čerpania peňazí s reformami, môže posilniť efektívnosť kohéznej politiky. A pomôcť prekonať rastúcu neochotu čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu posielať peniaze do chudobnejších krajín.
Posledný bod je dôležitý hlavne v kontexte ďalšieho rozširovania únie o krajiny západného Balkánu a východnej Európy. Potreba posilnenia súdržnosti medzi rôznymi časťami Európy tým ešte vzrastie, tým aj nároky na kohézny rozpočet. Ťažko si však predstaviť, že (najmä bohatšie) členské krajiny budú súhlasiť s jeho navýšením (či aspoň udržaním) bez dodatočných záruk, že investície budú naozaj využité dohodnutým spôsobom.
Kohézne peniaze sú jedným z prejavov európskej solidarity. Ak majú fungovať lepšie, mali by byť podporené rozumnými podmienkami.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.