Súd rozhodoval v troch prípadoch. Úspešnú žalobu podala švajčiarska organizácia Seniorky za ochranu klímy na ochranu klímy proti svojej vláde za nedostatočnú ochranu klímy, čo spôsobuje zhoršenie zdravia žalujúcich. V druhom prípade žaluje starosta severofrancúzskeho mesta štát za nekonanie v oblasti ochrany klímy, ktorého dôsledkom je hrozba zatopenia mesta.
V poslednom prípade šiesti mladí Portugalci žalujú tridsaťjeden krajín (krajiny EÚ plus Nórsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené kráľovstvo, Rusko) za nedostatočný boj proti zmene klímy, pričom ich krok vyvolali obrovské lesné požiare v roku 2016.
Žaloby opierali o ustanovenia Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré zaväzujú signatárov chrániť „právo na život“, prípadne „právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života“. Hrozba, ktorú pre ľudské zdravie, životy či materiálne podmienky života predstavujú klimatické zmeny, je dostatočne známa. Navyše vlády prijali povinnosť túto hrozbu minimalizovať, prihlásili sa k rôznym klimatickým záväzkom. Ak ich neplnia, nekonaním spôsobujú ohrozenie práv garantovaných dohovorom.
Európsky súd nakoniec prijal len jednu zo žalôb: rozhodol, že Švajčiarsko dostatočne nebojovalo proti klimatickej zmene. Ďalšie dve odmietol. Aj tak však vytvoril precedens, ktorý otvára občanom ďalšiu možnosť, ako volať vlády na zodpovednosť za nedostatočné či nesplnené klimatické sľuby.
Nie je to prvý takýto prípad. Súdy na národnej úrovni – napríklad vo Francúzsku či v Holandsku – už dali za pravdu žalobám za nekonanie verejných orgánov v oblasti ochrany životného prostredia. Je to však prvé takéto rozhodnutie nadnárodného súdu a vytvára silnejší precedens pre podobné prípady v budúcnosti.
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú pre členov Rady Európy záväzné. Samozrejme, Rada Európy nie je Európskou úniou a má veľmi obmedzené možnosti prinútiť vládu rešpektovať rozhodnutia súdu. Napriek tomu nie je prípadov ich ignorovania veľa, týkajú sa skôr krajín ako Turecko či Rusko (to bolo medzičasom z Rady Európy vylúčené).
Rast globálnych teplôt láme rekordy a množstvo vypúšťaných emisií napriek prijatým klimatickým záväzkom rastie. Legitímna a udržateľná environmentálna politika sa musí v konečnom dôsledku opierať o súhlas väčšiny. Problémom je, že vlády sa na jednej strane ku klimatickým záväzkom hlásia, no praktické kroky na ich dosiahnutie sú nedostatočné.
Rozhodnutie európskeho súdu dáva občianskym iniciatívam ďalší nástroj, ktorým môžu volať vlády na zodpovednosť za nekonanie. V liberálnej demokracii je výkonná moc podriadená kontrole súdnou mocou a jej rozhodnutia musí rešpektovať.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.