Tento 1. pilier je však záchranným kolesom pre slabo zarábajúcich, či už konštrukciou minimálnych dôchodkov, alebo výpočtom penzií pre ľudí zarábajúcich menej, ako je priemerná mzda.
Sporenie v 2. pilieri na účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach tiež nie je náplasťou na prehlbujúce sa problémy spojené so starnutím obyvateľstva a predlžovaním ľudského veku. Aj keď sa časti sporiteľov podarí nasporiť desaťtisíce eur cez akciové či ETF fondy, peniaze im blahobyt v starobe neprinesú. Za podstatnú časť peňazí 2. piliera si musí sporiteľ zakúpiť doživotnú rentu v životnej poisťovni. Jej výpočet je veľmi nevýhodný, pretože vzorec zohľadňuje očakávanú dĺžku života. Ako sa bude ľudský vek prehlbovať, tým menšiu penzijnú rentu môžu sporitelia očakávať.
Doživotná renta je pomerne rizikový produkt, ktorý je náchylný na znehodnotenie infláciou, pretože drvivá väčšina ponúk na jej zakúpenie z peňazí nasporených pre účely dôchodku je fixná až do smrti seniora. Iba za uplynulé tri roky pritom peniaze stratili skoro tretinu kúpnej sily. V niektorých krajinách EÚ boli v uplynulých dekádach aj prípady, keď životné poisťovne kapitál nesprávne investovali a neboli schopné rentu klientom vyplácať. V rámci reštrukturalizácie potom súdy povolili ich reštrukturalizáciu, v rámci ktorej potápajúce sa poisťovne beztak nízke renty sporiteľom podstatne skrátili.
Slovenská vláda má zálusk na peniaze sporiteľov uložené v bankách aj v penzijných fondoch či v životných poisťovniach vyplácajúcich penzijnú rentu. Podľa predstáv ústavných činiteľov by sa mali za tieto peniaze nakupovať dlhopisy určené na financovanie ciest a rekonštrukcie železníc. Dlhopisy by podľa nich nakupovali napríklad slovensko-čínske spoločné podniky, ktoré by vznikli v rámci PPP projektov.
Dlhopisy by však v tomto prípade neemitoval náš štát, ale tieto firmy. Štát by bol na desiatky rokov nájomcom dopravných ciest z takto získaných peňazí a zbavil by sa problému nadmerného zadlžovania. Háčik je však v tom, že by zaplatil investorom oveľa viac, ako keby si peniaze požičal sám a bez partnerstva s investorom z Ázie.
Financovanie cez PPP predstavuje často zametanie dlhov pod koberec. Hlavným argumentom pre uprednostnenie PPP financovania pred štátnymi pôžičkami na výstavbu diaľnic sú zvyčajne predpokladané organizačné a technické zručnosti zahraničného investora, ktoré umožnia dopravné koridory rýchlejšie uviesť do života.
Štát chce mobilizovať peniaze od občanov, fondov i bánk na investovanie na Slovensku. Vynucovanie si dôvery investorov však môže byť v rozpore s voľným pohybom kapitálu v EÚ. Čiastočný recept na získanie dlhodobých zdrojov by mohla nájsť štátna banka SZRB, ktorá by spravovala peniaze fondov údržby a opráv bytových domov. Tie doteraz ležia bezúročne zaparkované a infláciou roztápané v bankách, kam majitelia bytov poukazujú platby za byty.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.