Kaník u Dr. Chocholouška

13.11.2012 22:00

Pred vyše týždňom Ľudovít Kaník, niekdajší minister práce a sociálnych vecí, dnes predseda poslaneckého klubu SDKÚ, s vážnou tvárou predstavil totálny ekonomický nonsens ako geniálny plán daňovej reformy. Na návrh sa zniesla kritika. Vedenie strany sa po pár dňoch od neho dištancovalo.

Napriek tomu sa k nemu oplatí vrátiť. Reakcie veľa vypovedajú o kvalite verejnej diskusie na Slovensku. Ani kritici totiž zväčša neodhalili dokonalú absurdnosť tohto nezmyslu. Tou je najmä fakt, že pri dani z finančných transakcií môžu dva inak porovnateľné druhy podnikania skončiť s úplne odlišným zdanením. Všetko závisí od štruktúry ich peňažných tokov.

Reštaurácia s rýchlym občerstvením sa môže zdaniť oveľa vyššie ako luxusná reštaurácia. Pravdepodobne totiž obracia kapitál rýchlejšie. Ak povedzme tá prvá každý deň prijme 1 000 eur tržieb, ktoré ihneď vrazí do nákupu surovín, a tá druhá si nakupuje tak po týždni za 7 000 eur, tak tá prvá na dani zaplatí viac. Kaníkova daň je totiž de facto daňou z obratu. Znevýhodňuje firmu z nižšou maržou, ale vyšším obratom, oproti firme s opačným garde. Porušuje tak niečo, čomu sa učene hovorí princíp horizontálnej daňovej spravodlivosti.

Nič na tom nemení ani návrh, aby si firma na konci roka mohla transakčnú daň odpočítať od základu dane z príjmu. Stále ostávajú náklady z ušlej príležitosti, ktoré z vyššieho zdanenia v priebehu roka vyplývajú. Mimochodom, ak ostane zachovaná daň z príjmu a popri nej bude ešte fungovať daň z finančných transakcií, daňový systém to nezjednoduší!

Kaník ale neskôr dokonca vyhlásil, že by daň z príjmu najradšej zrušil úplne a nahradil ju daňou z transakcií. Čím dokázal, že si absurdnosť svojho návrhu naozaj neuvedomuje.

Z hľadiska praktických dosahov je potom hlavným nezmyslom tvrdenie, že sa takýmto spôsobom „nahradí“ časť dane z príjmu. Pri tomto konkrétnom návrhu, transakčnej dani na úrovni 0,1 percenta, by bežné firmy platili mimoriadne málo. Dominantnú časť bremena by znášali banky, ktoré medzi sebou každý deň obchodujú v obrovských objemoch na medzibankovom trhu. To už stačí zdaniť osobitne banky – a to vláda aj ide urobiť.

Dani z finančných transakcií sa ľahko brániť vytvorením systému vzájomných zápočtov. No a nakoniec, návrh zvýhodňuje firmy, ktoré majú veľkú časť tržieb v hotovosti.

Kritici sa sústredili len na tieto posledné dva problémy. Navyše našlo sa zopár „expertov“ bežne citovaných médiami, ktorí návrh dokonca podporili slovami ako „treba to premyslieť“, alebo „každé zjednodušenie daňového systému treba privítať“. A z toho už mrazí.

Tragédiou Slovenska je často to, že ľudia motajúci sa okolo verejnej politiky nemajú takmer nikdy ani základné ekonomické vzdelanie. A radostne objavujú čosi, na čo už niekto pred nimi veľmi dávno prišiel. Ale ono je to vlastne ešte horšie. Nejde ani o vzdelanie. Na Slovensku sa okolo pilierov štátu ako dane alebo dôchodky motajú ľudia, ktorým neostávajú ani zvyšky zdravého rozumu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku