Ide o veľa. Slovenské elektrárne, ktoré prostredníctvom 66-percentného podielu ovládajú talianski privatizéri z Enelu, totiž počítajú so spustením blokov až v druhom polroku 2014, čo je o poldruha roka neskôr ako pôvodne stanovený termín. Plánované náklady zároveň majú stúpnuť o 800 miliónov eur na vyše 3,5 miliardy. Mimochodom, Taliani v roku 2006 náklady odhadovali na 1,8 miliardy.
Podstatné je to, že štát má 34 percent akcií Slovenských elektrární a vzdal sa dividend v prospech projektu do roku 2014, ale možno sa to predĺži až na rok 2016. Štát je pri projekte teraz do značnej miery figúrkou. Kocky boli hodené pri privatizácii elektrární. Hodil ich najmä Ivan Mikloš, ktorý v roku 2005 zaskakoval na ministerstve hospodárstva za odvolaného Pavla Ruska. V tom čase sa rozhodovalo o tom, či a koľko dividend štát nechá po privatizácii v elektrárňach na investície. Bývalý minister financií bol pri tom, keď sa štát vzdal dividend za roky 2006 až 2010, pričom sa odhadovalo, že takto štát nepriamo investuje asi 33 miliónov eur. V skutočnosti len do vlaňajška sa vzdal 330 miliónov.
Plán vzdania sa dividend mal od začiatku trhliny, keďže pri rastúcich cenách elektriny bolo jasné, že štát prispeje na Mochovce viac. Mikloš na otázku, či peniaze nemohli ísť radšej do štátnej kasy, v roku 2006 reagoval podráždene. „Vychádzali sme z podkladov, ktoré sme mali. Keby som mnohé veci vedel, tak by som bol jasnovidec.“
V skutočnosti to bolo amatérske vyjadrenie a v normálnom štáte by malo dôsledky prinajmenšom v politickej rovine. Energetici totiž vedeli, že elektrina zdražie, ale Mikloš, ktorý si spis Gorila o korupcii prečítal podľa vlastných slov až v januári 2012, vraj nie. Napríklad ČEZ už v lete 2005 upozorňoval, že výrobné ceny elektriny môžu na trhu do štyroch rokov vzrásť o 30 percent, o čom Pravda informovala.
Paradoxné tiež je, že Mikloš v januári 2005, keď vláda ešte pred privatizáciou elektrární zvažovala na žiadosť Ruska podporu pre Mochovce, povedal: „Kľúčové je, že vláda nepočíta s tým, aby sa na dostavbu vynakladali verejné zdroje, či už z hľadiska priameho financovania, garancií, alebo krytia dodatočne vyvolaných nákladov.“ Za Ruska teda vláda s podporou nepočítala, ale Mikloš ako zastupujúci minister hospodárstva s tým už problém nemal.
Neskôr informoval, že aj keď dá štát na Mochovce cez dividendy viac, investované peniaze sa zhodnotia. Nič také nevidno. Podpísaný bianco šek na dividendy, ktorý neskôr Ficova vláda predĺžila až na rok 2014, nefunguje. Vzhľadom na aktuálny prebytok elektriny na trhu tiež nie je jasné, ako sa elektrina z Mochoviec presadí.
Okrem zlyhania Mikloša mohla v rámci rozbehnutého vlaku viac spraviť aj prvá Ficova vláda, počas ktorej sa pre Mochovce vyberali dodávatelia a v rámci reťazca sa objavili aj pochybné firmy. A Radičovej garnitúra? Na ministerstve hospodárstva pod taktovkou Juraja Miškova tento rok pred voľbami štátny tajomník tvrdil, že nevie o tom, že by Mochovce meškali…