Diskusií o ich obmedzení totiž pribúda a Európska komisia už navrhla ich výrazné obmedzenie. Stimuly sa nebudú môcť (okrem niektorých výnimiek) poskytovať v regiónoch, ktorých hrubý domáci produkt prekračuje 75 percent priemeru Európskej únie. Komisia je tiež naklonená tomu, aby stimuly vôbec nemohli čerpať firmy s vyše 250 zamestnancami.
Je jasné, že obmedzenia pri stimuloch od budúceho roku nastanú. Ako ďaleko sa však pôjde, je zatiaľ otázne. K úplnému zrušeniu podpôr na lákanie investorov zrejme nedôjde, aj keď je logické, že starým členským štátom EÚ by to vyhovovalo. Na druhej strane krajiny ako Nemecko, Francúzsko či Španielsko majú v Európe najväčší vplyv a môžu sa pri presadzovaní zmien vyhovoriť na krízu.
Silným štátom by vyhovovalo, aby boli investičné stimuly zakázané. Už teraz totiž viaceré regióny, napríklad v Nemecku, nemôžu podľa európskych pravidiel dávať investorom dotácie, keďže životná úroveň v Nemecku je podľa pravidiel Bruselu príliš vysoká.
Ak by stimuly neboli, nové členské krajiny by sa v podmienkach investovania v niektorých ohľadoch priblížili k úrovni vyspelejších štátov. Slovensku či iným ešte stále nováčikom a menším krajinám by ostala lacná pracovná sila, ale tá vždy nemusí byť kľúčová. Je logické, že napríklad Španieli lobujú v Bruseli, pretože sa nemôžu len tak pozerať na to, ako od nich odchádzajú investori a zvyšuje sa im nezamestnanosť. V budúcnosti hrozí aj Slovensku, že sa dostane do podobnej situácie a firmy budú čoraz viac odchádzať do Rumunska či Bulharska.
Pripraviť sa na túto fázu dá investíciami do vedomostnej ekonomiky. Firmy, ktoré robia aj výskum a hľadajú nielen pracovníkov do pásovej výroby, len tak ľahko z krajiny neodídu. Na to však treba prepracovanú politiku v lákaní investorov. Namiesto toho Slovensko v posledných rokoch hasí aktuálne problémy v zamestnanosti a na budúcnosť príliš nemyslí.
Zrušenie stimulov by tak nateraz nebolo pre Slovensko výhodné, keďže krajina na to nie je pripravená. Zároveň tu je riziko, že vyspelejšie krajiny by poskytovali skryté dotácie, ktoré by si menšie krajiny nemohli dovoliť. Rizikom pre celú EÚ je tiež fakt, že fabriky sa môžu presunúť do takých štátov mimo EÚ, z ktorých by pri vývoze výrobkov do únie nemuseli platiť clo.
Naopak, plusom pri obmedzení či zrušení stimulov pre veľké firmy by mohlo byť to, že by sa zväčšil priestor pre menších hráčov. Slovenská ekonomika je doslova postavená na niekoľkých veľkých firmách, a to ako sa im darí potom hýbe celou krajinou.
Stimuly často ľuďom dvíhajú tlak. Kým bežnému občanovi sa plat kráti po odrátaní daní a odvodov až o polovicu, firmy majú daňové úľavy a potom odídu. Sporná je tiež výška stimulov. Štát od roku 2002 dal pri podpore na jedno nové pracovné miesto vyše 30¤000 eur a spolu minul na dotácie takmer 1,4 miliardy eur.