Keďže vo výrobe myšlienkových skratiek u nás staronového predsedu takzvanej liberálnej strany sotvakto prekoná, držme sa tohto jeho pokongresového výroku aj my.
Vybavené je napríklad to, že keby sa trojica stredopravých strán združených v Ľudovej platforme pokúsila opäť zostaviť vládu s SaS, už vopred môžu očakávať, že budú môcť očakávať úplne všetko. Napríklad, že si Sulík zoči-voči klesajúcim straníckym preferenciám odrazu postaví hlavu rovnako, ako to urobil na jeseň 2011 v prípade eurovalu. Jeho výroky, ktoré z rokovania kongresu prostredníctvom agentúr prenikli na verejnosť, o tom vypovedajú naozaj výrečne.
Ľuďom z SaS vo vláde Ivety Radičovej vraj dlho trvalo, kým zistili, že ich súperom je síce Robert Fico, ale ich nepriatelia sedia na Koaličnej rade. Sulíkovo resumé? Vraj si nechal dlho skákať po hlave a niektorí koaliční partneri chceli SaS zlikvidovať. Chápe vraj aj to, že bývalí koaliční partneri (čiže Ľudová platforma) by si želali na čele SaS niekoho submisívnejšieho.
Nuž to je vskutku lákavá ponuka na zostavenie nejakej prípadnej spoločnej vlády do budúcnosti. V SDKÚ, KDH a Moste musia skákať od radosti. No keďže momentálne Ľudovej platforme nehrozí, že by sa pri skladaní akejkoľvek vlády čo i len trochu podobnej tej minulej zaobišla bez Sulíka, táto Sulíkova ponuka musí byť lákavá aj pre obyvateľov Slovenska vo všeobecnosti. Dáme si repete?
To však nie je všetko, čo je tu vybavené. Vybavené je napríklad aj to, že pod slovom „liberál“ sa bude u nás naďalej myslieť hocijaký hochštapler, ktorý si naštuduje tri poučky, podľa ktorých pri snažení o liberálnu spoločnosť majú byť na prvom, druhom i treťom mieste oslobodené peniaze. Ktorý si s tými poučkami vystačí po celú bohatú politickú kariéru a ktorý o slobode človeka uvažuje asi tak, ako sme to videli pri minulom Zákonníku práce: načo zamestnávateľov k niečomu nútiť, veď zamestnanci si môžu s nimi „slobodne“ dohodnúť také pracovné podmienky, aké im vyhovujú…
Nevieme, čo z uvedeného by bolo vybavené aj v takom prípade, že by delegáti na víkendovom kongrese tejto skvelej strany boli dali prednosť Kollárovi pred Sulíkom. Je dosť možné, že všetko, keďže neopakovateľný charakter tomuto združeniu vonkoncom nedal len jeho predseda, ale aj tí činovníci, ktorí vyrukovali do boja o šéfovské kreslo na strane Kollára. Tu kdesi je aj ukrytá odpoveď na otázku, ako veľmi by sa asi mohla líšiť politika kollárovcov od doterajšej SaS, ak by mali v budúcnosti túto stranu naozaj opustiť a pokúsiť sa o nejakú novú.
Keďže však tých zopár hlasov v Prešove prevážilo v prospech staronového predsedu Sulíka, máme istotu, že takto vybavené je naozaj všetko do písmenka.