Ešte ani nestihol prehovoriť o svojich prípadných úmysloch vo funkcii, už mu Ján Figeľ nepriamo odkázal, že nie je slušným prokurátorom. Podľa Figeľa by totiž mali všetci slušní prokurátori voľbu bojkotovať.
Ešte skôr, ako stihol súhlasiť s kandidatúrou, už sa dopočul od Daniela Lipšica, že ktokoľvek bude zvolený, v úrade bude nanajvýš dva a trištvrte roka. Podľa Lipšica totiž, ak sa po najbližších voľbách zmení vláda, jednou z priorít bude „nastaviť normálny stav“ na Generálnej prokuratúre. Je evidentné, že súčasťou „nastavovania“ bude najprv odstrániť z funkcie toho, kto sa nechal zvoliť väčšinou Smeru.
Zhrnuté a podčiarknuté: všetci tí prokurátori, ktorí chvália Čižnárovu kandidatúru a tvrdia, že ide o neúplatného profesionála, nepochopili, o čo tu ide. Tu predsa vôbec nejde o to, aby bol na čele Generálnej prokuratúry niekto, kto má rešpekt u svojich kolegov. Základ je, aby vyhovoval našim politikom. Tak to aspoň vidia naši politici.
Po tom, čo politici úspešne pomleli a znivočili jedného zrejme kvalitného kandidáta (Jozefa Čentéša), chystajú sa pomlieť a znivočiť druhého, tiež zrejme kvalitného. Výsledkom nemôže byť nič iné, ako pomletie a znivočenie prokuratúry.
Hľadiac na to, čo sa práve deje u susedov v Česku, mnohými na Slovensku lomcuje hnev pri pomyslení, že u nás sa čosi také zdá byť jednoducho nemožným. Bolo by hlúpe nechať si ten hnev uchmatnúť politikmi tak, ako sa to pred časom stalo s Gorilou.
Volič Smeru možno viac verí Róbertovi Madejovi, kým pravicový volič viac dôveruje Danielovi Lipšicovi. To je v poriadku, pokiaľ ide o politiku a voličské preferencie. Z vecného hľadiska však nie je nijaký dôvod veriť viac jednému ako druhému. Obaja majú svoju politickú agendu.
Ak by sme chceli veriť, že aj všetci tí prokurátori, ktorí dávajú najavo, že viac ako ťahanice medzi Smerom a opozíciou ich zaujíma, kedy budú mať nového šéfa, majú svoju politickú agendu, potom by nemalo zmysel nielen voliť ich nového šéfa, ale ani čakať, kým sa ráči vysloviť náš Ústavný súd.
Lenže aj v takom prípade by stále ešte platilo, že trestné činy u nás nebudú vyšetrovať a stíhať členovia vládnej väčšiny v parlamente ani exministri, ktorí sa tvária ako Jezuliatka, keď príde reč na korupciu vo vládach, ktorých boli členmi. Pokiaľ by sme chceli zachovať aspoň fasádu právneho štátu.
V krajine krvavých očí je ťažké zostať triezvy. Práve to by však mali urobiť ľudia, ktorých rozum neopúšťa ani v okamihu, keď zaznie hlas ich obľúbeného politika. Smer sa možno ženie do politického „prúseru“. V poriadku. Je však sakramentsky ťažké uveriť, že tým prokurátorom, ktorí chcú riešiť neutešený stav na ich najvyššom úrade, ide o to isté. Tým skôr, že väčšina z nás by sotva dnes chcela byť v koži Jaromíra Čižnára. Ani za tie peniaze nie.