Známe sú aj iné prípady predstaviteľov samospráv, ktorí z viacerých dôvodov nespĺňajú predpoklady na to, aby plnohodnotne zastávali svoju funkciu. Najmä vzhľadom na nedostatočné vzdelanie. Nájdu sa aj takí, ktorí síce hovoria po slovensky, ale nevedia čítať a písať.
Môžu byť susedom akokoľvek sympatickí, ale svojím hendikepom nedokážu na sto percent obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov. Práve preto by predovšetkým oni mali zvážiť, komu vo voľbách dávajú svoj hlas. Zákony to nevyriešia. Každý má od určitého veku právo voliť a byť volený (ak nemá opletačky s trestnou činnosťou), to je jedna zo zásad demokracie. Ľudia by mali mať určité, hádam i spontánne vytvorené nároky na budúceho starostu či miestneho poslanca, ktoré by vo volebnej miestnosti nepodliezali.
V tomto ohľade musia byť prísnejšie politické strany, v tejto kauze Strana rómskej koalície, ktoré by si mali hoci aj písomne vypracovať určité záväzné kritériá na svojich kandidátov. Pravda, ak starostovou neznalosťou štátneho jazyka nechcú politicky provokovať. Na škodu jeho voličov.
V prípade z Barce je o to závažnejšie, že ide o mladého, 33-ročného muža, ktorý pracuje vo svojej funkcii už druhé volebné obdobie. Pri troche úsilia a zodpovednosti by sa základy slovenčiny už iste naučil.