Je pravda, že u nás majú šéfovia krajov menšie právomoci, ako v niektorých iných štátoch. Aj to, že na krajskej úrovni vznikajú často celkom iné koalície ako v celorepublikovom parlamente, a možno aj preto u nás natoľko neplatí, že regionálne voľby sú spoľahlivým ukazovateľom nálad voličov vo všeobecnosti.
Lenže pri všetkých rozdieloch stále platí, že šéfovia krajov a krajské parlamenty ani u nás nie sú iba na ozdobu. Tie štyri miliardy eur, ktorými budú župani po blížiacich sa voľbách do VÚC disponovať, je určite dosť na to, aby sa ľudia o ne začali zaujímať viac, ako to robili doteraz. Pri hroznom stave, v akom je naše zdravotníctvo, by sme nemali len tak celkom ignorovať, kto bude mať v ďalšom období na starosti krajské nemocnice. Pri biede nášho školstva by nám nemalo byť jedno, kto bude mať pod palcom stredné školy. Diaľnice sú pekná vec, lenže väčšina ľudí žijúcich mimo veľkých miest pri svojom každodennom presúvaní sa aj tak používa cesty druhej a tretej triedy. Prečo nám nezáleží na tom, kto bude ďalšie štyri roky zodpovedný za ich stav? To isté platí o prímestskej autobusovej doprave a o ďalších veciach.
Niektoré kraje sa chronicky zadlžujú, čo si opäť odskáču ich obyvatelia napríklad na cenách za dopravu alebo na výške cestnej dane. Nezáleží nám na tom, na aké veci sa tie chýbajúce peniaze vlastne použili? Ani na tom, kto bude v krajoch o ich použití rozhodovať ďalej?
Politické strany zlyhali pri vysvetľovaní úlohy a dôležitosti VÚC. Namiesto toho sa tradične venujú radšej hádkam o to, koľko tých krajov má byť a ako má vyzerať ich mapa. Okrem toho, „ozajstná“ politika sa pre ne začína a končí bitkami v Národnej rade alebo okrikovaním sa v televíznych debatách. A keď príde čas regionálnych volieb, nasekajú tisícky trápnych plagátov, ktoré absolútne nič nehovoria o ich skutočných úmysloch.
Ak aj hovoria, potom iba o tom, koho si dotyčná strana chce zaparkovať v krajskom parlamente a ktorá z jej postavičiek má mať županské privilégium ďalej udržiavať partokratický systém. V rámci neho u nás niet krajskej firmy, úradu a funkcie, ktorú by obsadil niekto bez kmotrovského odobrenia politických strán.
Takému systému však najviac vyhovuje nezáujem ľudí. Peniaze sa im míňajú najlepšie vtedy, keď im voliči príliš nepozerajú na prsty, pretože sa im podarilo dokonale ich znechutiť. Je to chyba. Ľudia by mali dať najavo, že im vidia do karát, práve svojou účasťou vo voľbách. Ak by sme mali čakať, že jedného dňa sa naozaj namiesto hlúpej kampane radšej poskladajú na nejakú škôlku, to by sme sa načakali.